Vypracoval: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR november 1999
 

Zoznam autorov :

Jozsef Berényi
Ľuboš Hrivňák
Ivan Ivančin
Ján Janiga
Tomáš Kostický
Juraj Mesík
Ján Roháč
Robert Schodl
Kamil Smetana
Ján Strelecký
Peter Ťapák
Helena Woleková
Ivan Zemko
Katarína Zubrická
Autorské kolektívy krajských úradov

Poďakovanie.

Práce na IP regionálneho rozvoja sa zúčastnilo v krajoch a centre viac než 50 ľudí. Tí všetci prispeli k naplneniu dvoch základných princípov tvorby IP- princípu partnerstva a konsenzu.

Ďakujeme všetkým, ktorý sa na vypracovaní IP podieľali - ako spolupracovníci, odborní poradcovia, koordinátori či ako kritici. Predovšetkým ďakujeme Národnej koordinačnej skupine, regionálnym koordinačným skupinám a všetkým pracovným skupinám za neformálnu racionálnu spoluprácu a cenné rady, ktoré pomohli v relatívne krátkom čase stratégiu dokončiť v podobe, ktorú predkladáme.
 

Úvod

Slovenská republika sa od svojho vzniku usiluje o začlenenie do euroatlantických štruktúr. Vstup do Európskej Únie sa javí ako jediný reálny variant zabezpečujúci všestranný a udržateľný rozvoj spoločnosti, ako aj udržanie tempa rozvoja s najvyspelejšími krajinami v podmienkach globalizácie ekonomiky a spoločnosti. Z týchto dôvodov vláda SR vo svojom programovom vyhlásení v decembri 1998 označila členstvo v EU za svoj "strategický cieľ " a jednu z najdôležitejších politických a ekonomických priorít.

V súčasnosti v Slovenskej republike teda prebieha zložitý proces transformácie ekonomiky a spoločnosti a vytvorenia potrebného inštitucionálneho a legislatívneho rámca na prevzatie a implementáciu pravidiel Európskej Úni. Pre tieto zámery je potrebné zmapovať problémy a východiská predvstupového obdobia a vytýčiť socio-ekonomické a enviromentálne rozvojové ciele a priority Slovenskej republiky.

Prvým výsledkom tohto úsilia je Národná rozvojová stratégia ako prvá časť Integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoj (IP). Základným zámerom Národnej rozvojovej stratégie je integrácia zásad a cieľov hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky do spoločnej politiky rozvoja Slovenskej republiky. Navrhovaná rozvojová stratégia je založená na princípoch stratégie trvalo udržateľného života a koncepcie trvalo udržateľného rozvoja.

IP je strednodobým rozvojovým programom hospodárskej a sociálnej súdržnosti na obdobie 2000-2002, podporujúci štrukturálnu a inštitucionálnu reformu. Slúži ako vodítko pre strategické rozhodnutia vlády najmä v oblasti regionálneho rozvoja a využitia predvstupových fondov EU a pre zameraní aktivít partnerov podieľajúcich sa ne regionálnom rozvoji v Slovenskej republike.

Dokument spojením finančnej pomoci vlády SR, súkromného sektora a EÚ prostredníctvom predvstupových fondov (Phare 2000, Sapard, Ispa), sa zameriava na znižovanie rozdielov medzi regiónmi podporou :

• Zlepšenia konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva,
• Zlepšenia stavu infraštruktúry a životného prostredia,
• Rozvoja ľudských zdrojov

Realizácia strategických cieľov plánu je vymedzená najmä pre vybraté regióny Slovenskej republiky vládou SR.

Dokument je vypracovaný na základe uznesenia vlády SR č. 610/1999 zo dňa 7. júla 1999, a je v súlade so:

• Smernicou EÚ pre Integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja,
• Smernicou EÚ pre programovanie Phare 2000,
• Strednodobou koncepciou hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, prípravou,
• Stratégiou rozvoja slovenského priemyslu pre 21 storočie (MH-SR)
• Plánom rozvoja vidieka (SAPARD) a s programovými cieľmi ISPA,
• aktualizovaným Národným programom pre prijatie acquis communautaire (NPAA) predloženým EK 29.4.1999.
• Stratégiou štátnej environmentálnej politiky (ŠEP SR), prijatá uznesením vlády SR 619/1993 a Národnej rady SR číslo 339/1993.

• Národným environmentálnym akčným plánom, prijatý uznesením vlády SR číslo 350/96.
• Koncepciou územného rozvoja Slovenska II, schválená uznesením vlády číslo 903/1997,
• Územno-plánovacou dokumentáciou veľkých územných celkov pri zachovaní jednotlivých okresov v zhode so súčasne platným územnosprávnym členením.

• prvá analyzuje makro-, socio-ekonomické, enviromentálne a odvetvové rozvojové trendy v SR,
• druhá popisuje silné, slabé stránky, príležitosti a ohrozenia regionálneho rozvoja SR (SWOT)
• tretia časť popisuje NUTS jednotky SR,
• štvrtá časť načrtne Národnú rozvojovú stratégiu SR
• piata časť pozostáva z popisu zosúlaďovania IP s Národným programom prijímania legislatívy EU a predvstupovými programami EU,

1. Geografický popis. makroekonomický rámec a odvetvia

1. Základné údaje o Slovenskej republike

• Slovenská republika leží v strede Európy s rozlohou 49 036 km?. Na severe hraničí s Poľskom (597,5 km), na západe Českou republikou (265 km), na juhozápade s Rakúskom (127,2 km), na juhu Maďarskom (679 km) a na východe s Ukrajinou (98 km).

• Územie Slovenska je z väčšej časti hornaté územie, charakterizované veľkými pretiahnutými horskými chrbtami a výraznými kotlinami medzi nimi. Celé územie patrí k horskej karpatskej sústave. Väčšia časť (60 %) územia Slovenska sa nachádza v nadmorskej výške viac ako 300 m n. m., 15 % viac ako 800 m n. m. a 1 % viac ako 1500 m n. m. Najnižšie položeným miestom je vyústenie Bodrogu (94 m n.m.), najvyšším Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách (2 655 m n.m.).
• Územie Slovenskej republiky patrí hydrologicky k dvom úmoriam. Prevažnú časť (47 443 km?), patriacu k úmoriu Čierneho mora, odvodňuje Dunaj, menšiu (1593 km?), patriacu k úmoriu Baltického mora, odvodňujú Poprad a Dunajec ústiaci do Visly.
• Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (452 288 obyvateľov) leží na juhozápade štátu, v tesnej blízkosti hraníc s Rakúskom a Maďarskom.
• Počet obyvateľov SR (stav k 31.12.1997) 5 387 650 . 49,7% mužov, 51,3 % žien
• Národnostné zloženie (podľa sčítania ľudu, domov a bytov v roku 1991)

• Hustota obyvateľstva 107 obyvateľov na km2
• Mena SR ; 1 slovenská koruna (Sk)= 100 halierov

1. Makroekonomické ukazovatele

• K dominantným rysom slovenskej republiky patrí vysoká miera otvorenosti ekonomiky a významná reorientácia zahraničných obchodných tokov smerom ku krajinám EU. Na druhej strane má slovenská ekonomika výkonnostný odstup od priemeru krajín EU v úrovni HDP na obyvateľa , produktivity práce, miezd a ďalších makroekonomických ukazovateľov a tiež v tempe ekonomického rastu.
• V období 1994-1996 vykazovalo slovenské hospodárstvo (v porovnaní s ostatnými transformujúcimi sa ekonomikami) pomerne vysokú mieru rastu HDP. V rokoch 1994-1995 (4,9 %, resp. 6,9 %) bol rast dosahovaný predovšetkým zvyšovaním využitia existujúcich priemyselných kapacít, ktoré počas transformačnej recesie v rokoch 1990-1993 dočasne pokleslo. Rastúca spotreba štátnej správy a priveľké uvoľnenie menovej politiky v roku 1995 a v prvej polovici 1996 a následný vysoký rast investícií spôsobili prehrievanie hospodárstva v priebehu roka 1996. Nárast investícií dosiahol v roku 1996 až 39,6 % a podiel investícií na celkovom HDP sa vyšplhal na takmer 42,1 %. Napriek vysokým investíciám nedošlo k reálnej reštrukturalizácii slovenského hospodárstva, keď veľká časť investícií bola umiestnená do infraštruktúrnych projektov s dlhodobou návratnosti.
• Analytické podklady ukazujú, že regionálne diferencie v stupni hospodárskeho rozvoja, ekonomickej výkonnosti a v úrovni nezamestnanosti, veľmi úzko súvisia s často nepriaznivými podmienkami podnikateľského prostredia, s administratívnou náročnosťou v oblasti malého a stredné podnikania Rovnako v regiónoch nepriaznivo sa prejavuje nízka úroveň koordinácie jednotlivých odvetvových politik.

• Podľa predbežného odhadu hrubý domáci produkt SR v roku 1998 dosiahol 717,4 mld. Sk. V porovnaní s rokom 1997 bol vyšší o 4,4 % (v bežných cenách o 9,7 %). Vývoj HDP bol ovplyvnený rastom domáceho aj zahraničného dopytu. V štruktúre domáceho dopytu naďalej najrýchlejšie rástla tvorba hrubého fixného kapitálu. Pokračoval rast konečnej spotreby domácností.
• V roku 1998 hodnota obstaraných investícií dosiahla 318,3 mld. Sk a bola o 13,1 % vyššia ako v roku 1997 (v stálych cenách o 8,3 %). Rozhodujúca časť investícií bola realizovaná v nefinančných organizáciách (70 %). Zvyšnú časť realizovali finančné organizácie (8,5 %), vládny sektor (9,7 %), sektor domácností (10,9 %) a súkromné neziskové organizácie (0,9 %). Aj medziročný prírastok investícií bol zásadne ovplyvnený dynamikou investovania nefinančných organizácií (pri rýchlejšom raste obstarávania strojov a zariadení).
• Hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k 31. decembru 1998 podľa predbežných výsledkov skončilo schodkom 19,2 mld. Sk (údaje MF SR), ktorý bol o 2,2 mld. Sk vyšší ako v roku 1997. Jeho podiel na HDP medziročne vzrástol o 0,1 bodu na 2,7 %.
• Pretrvávajúca nerovnováha medzi vývozom a dovozom tovarov a služieb sa prejavila v raste pasívneho salda zahraničného obchodu SR v bežných cenách na 80,1 mld. Sk. Podiel pasívneho salda na HDP bol o 0,9 bodu vyšší ako v roku 1997 a dosiahol 11,2 %. Úroveň podielu je však ovplyvnená nezapočítavaním skrytej ekonomiky a spotreby fixného kapitálu v sektore domácností do objemu HDP. Exportná výkonnosť ekonomiky (meraná podielom vývozu výrobkov a služieb na HDP) sa medziročne zvýšila o 3 body na 63,7 %. Dovozná náročnosť (meraná podielom dovozu výrobkov a služieb na HDP) vzrástla o 3,8 bodu na 74,8 %.
• Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 1998 dosiahla 10 003 Sk. V porovnaní s rokom 1997 sa nominálne zvýšila o 9,6 %. Po premietnutí vývoja spotrebiteľských cien priemerná mesačná mzda oproti roku 1997 reálne vzrástla o 2,7 % (o 3,9 bodu pomalší rast ako v roku 1997). Tempo rastu nominálnej mesačnej mzdy bolo o 1,1 bodu pomalšie ako rast hrubého domáceho produktu na zamestnanca v bežných cenách. Reálna mzda rástla o 2,7 bodu pomalšie ako produktivita práce z HDP v stálych cenách. V priemysle tempo rastu produktivity práce v stálych cenách bolo o 6,5 bodu rýchlejšie ako vývoj reálnej mesačnej mzdy.
• Peňažná zásoba M2 (v bežnom devízovom kurze) ku koncu decembra 1998 dosiahla 472,7 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 1997 vzrástla o 4,2 %. Medziročný prírastok ovplyvnilo zvýšenie stavu kvázipeňazí o 13,2 % (pri výraznom raste vkladov v cudzej mene) a pokles peňazí M1 o 11,3 %. Prejavilo sa to v medziročnom zvýšení podielu kvázipeňazí v štruktúre peňažnej zásob (o 5,4 bodu na 68,8 %). Korunové vklady (bez vládneho sektora), ako súčasť peňažnej zásoby, ku koncu decembra 1998 dosiahli 354,3 mld. Sk. Oproti stavu ku koncu decembra 1997 boli nižšie o 1 % (pri zvýšení vkladov obyvateľstva o 10,6 % a poklese vkladov podnikov o 21,5 %). Celkový stav poskytnutých úverov ku koncu decembra 1998 dosiahol 398,2 mld. Sk, z toho 85,5 % tvorili korunové úvery. Oproti rovnakému obdobiu minulého roku vzrástol objem úverov spolu o 2,4 % (pri raste úverov v cudzej mene o 24,2 % a poklese korunových úverov o 0,6 %).

1. Priemysel a služby

• V rámci priemyslu SR medzi najdôležitejšie odvetvia patria: strojársky, hutnícky, chemický, potravinársky a energetický priemysel. V procese reštrukturalizácie podnikového sektora došlo k významným zmenám v štruktúre vlastníctva podnikov ako aj vo veľkostnej štruktúre podnikov. V roku 1998 bolo 98 % podnikov (s 82,4 % podielom na HDP) v súkromných rukách. Proces hlbšej ekonomickej reštrukturalizácie však komplikujú niektoré faktory. Je nutné vychádzať z pôvodnej štruktúry priemyslu pred rokom 1989, ktorá bola vytváraná na báze bývalých východoeurópskych hospodárskych zoskupení a ako taká nebola vhodná pre efektívne fungovanie trhových mechanizmov v rámci trhovej orientovanej ekonomiky. Medzi ďalšie dôležité faktory je nedostatočná zvládnutá mikroekonomickú adaptácia podnikov ako aj problémy s vytváraním rovnovážneho stabilného makroekonomického prostredia. Ďalším negatívom v oblasti reštrukturalizácie je netransparentná privatizácia. Jej dôsledkom sú netransparentné vlastnícke vzťahy.
• Priemysel svojou produkciou, zamestnanosťou, exportom a tvorbou zdrojov sa významne podieľa na hospodárskych výsledkoch ekonomiky Slovenska. Podiel priemyslu na hrubom domácom produkte v I. polroku 1999 - 31,5 %. Podiel trhových služieb na tvorbe HDP tvoril ku koncu I. polroka 1999 - 46,6 % V roku 1998 bolo v priemysle SR registrovaných 9 196 podnikateľských subjektov, z toho do 20 pracovníkov 6 587 organizácií. Okrem toho v oblasti priemyslu podnikateľsky pôsobilo 72 893 fyzických osôb (živnostníci) nezapísaných do obchodného registra. V podnikoch a akciových spoločnostiach súkromného sektoru v roku 1998 bolo vytvorené 77,8 % z celkovej produkcie priemyslu SR. V priemysle SR v roku 1998 pracovalo 583,9 tis. osôb, z toho v súkromnom sektore 467,7 tis. osôb. V podnikoch s 250 a viac pracovníkmi pracovalo 60,1 % pracovníkov. Priemyselné podniky majú rozhodujúci podiel (viac ako 90 %) na vývoze SR. Objem zahraničného kapitálu do odvetví priemyslu od začiatku transformačného procesu do konca roku 1998 dosiahol hodnotu 35,2 mld. Sk, t.j. 50,8 % z celkového objemu zahraničného kapitálu do ekonomiky SR.
• Pridaná hodnota vytvorená v priemysle v 1. polroku 1999 zaznamenala medziročný rast o 10,4 %. Rýchlejšie ako za priemysel spolu rástla pridaná hodnota vo výrobe potravín, v skupine odvetví výroba strojov, elektrických zariadení a dopravných prostriedkov a vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody.
• Porovnanie s EÚ: Priemyselná výroba v porovnaní s EÚ, je poznačená zdedenou neefektívnou štruktúra priemyselnej produkcie pre potreby dlhodobej exportnej výkonnosti s orientáciou na náročné západné trhy. ako aj znehodnocovaním najvýkonnejších prevádzok priemyselnej výroby s následnou čiastočnou redistribúciou výrobných zdrojov mimo výrobný proces.

1. Malé a stredné podnikanie

• K 31.12.1998 z celkového počtu 295 801 registrovaných fyzických osôb bolo 263 733 živnostníkov, to znamená fyzických osôb, ktoré podnikajú podľa živnostenského zákona a sú zapísané v živnostenskom registri, 12 946 osôb podnikajúcich v kategórii slobodné povolania a 19 122 samostatne hospodáriacich roľníkov. Dlhodobé údaje ukazujú ich nárast v posledných rokoch, čo odráža pokles pracovných príležitostí v dôsledku stagnácie priemyslu a zániku veľkých a stredných podnikov. U slobodných povolaní dochádza postupne k nasýteniu a u samostatne hospodáriacich roľníkov pokračuje trvalý pokles. V roku 1998 dosiahli tržby za maloobchodný predaj 379,4 mld. Sk, čo je medziročný nárast o 8,2 %. Z celkových tržieb za maloobchodný predaj realizovali veľké podniky 9,6 %, stredné podniky 10,6 %, malé podniky 29,2 % a živnostníci 50,6 %. V porovnaní s rokom 1997vzrástol podiel malých podnikov, stredných podnikov a živnostníkov.
• Tržby za ostatné trhové služby dosiahli 112,3 mld. Sk a oproti roku 1997 vzrástli o 4,9 %. Podstatnú časť služieb realizovali malé podniky (43,7 %) a živnostníci (29,5 %). Stredné podniky vytvorili 14,5 % a veľké podniky 12,3 % z celkových tržieb. V medziročnom porovnaní klesol podiel stredných podnikov a živnostníkov. Malé a stredné podniky (MSP) sa podieľajú významnou mierou aj na zahraničnom obchode. Táto účasť je významná v exporte, kde príspevok k exportu je výrazný v objeme i počte zúčastnených subjektov. Celkový podiel MSP na exporte je 45 %. MSP sú úmerne zastúpené v exporte do najdôležitejších oblastí.
• Porovnanie s EÚ: V oblasti malého a stredného podnikania možno hodnotiť úroveň v rozvinutosti malého a stredného podnikania, počtu podnikateľov - slobodné povolania, podielu MSP na hrubej produkcii a v ďalších ukazovateľoch ako pokročilú nie však dostatočnú. Podľa podielu na zamestnanosti a na HDP sa váha malých a stredných podnikov v SR blíži úrovni v EÚ. Z hľadiska porovnania podielu vzniku nových podnikateľských jednotiek v SR sú tieto hodnoty porovnateľné s priemerom v EÚ.

1. Cestovný ruch

• Cestovný ruch (CR) je jedným z odvetví, ktorý preukázal po roku 1989, že je plnohodnotným faktorom ekonomickej transformácie a svojím dynamickým rozvojom umožnil absorbovať veľkú časť pracovníkov z primárneho a sekundárneho sektoru do terciérneho sektoru, a tým prispieť k riešeniu problematiky nezamestnanosti, spoluvytvárať domáci hrubý domáci produkt a aktivizovať investičnú činnosť v národnom hospodárstve.
• Porovnanie s EU : Otvorenie hraníc smerom k vyspelým štátom západnej Európy a rozvoj súkromného podnikania vytvorili priaznivý rámec pre rýchly nárast počtu zahraničných návštevníkov. V súčasnosti extenzívne faktory CR sa vyčerpali o čom svedčí príjmy z aktív zahr.cestovného ruchu uvedené v tabuľke č. 4.

1. Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, rozvoj vidieka

• Podiel poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu má klesajúcu tendenciu, a to zo 4,41% v roku 1997 na 3,99 % v roku 1998 v dôsledku výraznejšieho medziročného poklesu podielu poľnohospodárstva na pridanej hodnote (zo 4,65 % na 4,20 %). Táto tendencia bola v značnej miere ovplyvnená pokračovaním roztvárania cenových nožníc medzi vstupmi do poľnohospodárstva a poľnohospodárskymi výrobkami. Zníženie pridanej hodnoty v poľnohospodárstve pôsobilo aj na výrazný pokles investovania do poľnohospodárstva, čo sa prejavilo v podiele poľnohospodárstva na celkových obstaraných investíciách, ktorý sa oproti roku 1997 znížil z 3,31% na 2,89 %.
• Lesné hospodárstvo sa na HDP podieľalo 0,9 %. Na domácej drevenej surovine je založený i spracovateľský priemysel, ktorý sa na HDP podieľa viac ako 8 %. Podiel investícií v lesnom hospodárstve na celkových investíciách je len 0,21 %. Opotrebovanosť hmotného investičného majetku (HIM) v časti strojov a zariadení je 69 %. Počet zamestnancov v lesnom hospodárstve od roku 1990 postupne klesá a na celkovom počte zamestnaných osôb SR v produktívnom veku dosiahol l 1,32 %.
• Vo vodnom hospodárstve sa vytvorila pridaná hodnota v organizáciách s 20 a viac pracovníkmi vo výške 4,97 mld. Sk, oproti roku 1996 vzrástla o 12,6 %. Pridaná hodnota vo vodnom hospodárstve je poznačená cenou pitnej a odkanalizovanej vody (vodné, stočné), ktorá je regulovaná a je rozdielna pre obyvateľstvo a pre ostatných odberateľov, ako i regulovanou cenou povrchovej vody.
• Problémy vidieka neboli v minulosti v popredí spoločenského záujmu a venovala sa im minimálna pozornosť. Presné ohraničenie osídlenia vidieckeho typu je obtiažne tak z hľadiska priestorového vymedzenia, ako aj z hľadiska spôsobu života. Na Slovensku je možné pripustiť, že vo väčšine prípadov sídla do 5 000 obyvateľov majú vidiecky charakter. Charakteristickým rysom sídelnej štruktúry je vysoká prevaha sídiel do 5000 obyvateľov, kde žije vyše 43 % obyvateľov SR a predstavujú takmer 90 % z celkového počtu sídiel. V procese transformácie v mnohých vidieckych obciach vzniká zlá sociálna a ekonomická situácia v dôsledku ekonomického útlmu podnikov, znižovania stavov v poľnohospodárstve.
• Medzi ďalšie problémy patrí odchod mladého obyvateľstva za prácou a bývaním, starnutie populácie, chátranie dedinského bytového fondu a pod. Evidovaná je i vysoká nezamestnanosť a sociálne problémy. Analýza technickej infraštruktúry slovenského vidieka poukázala na značné rozdiely v úrovni vybavenosti v jednotlivých regiónoch. Najdôležitejším problémom je napojenie malých obcí na verejnú vodovodnú a kanalizačnú sieť. Ďalším problémom je dobudovanie dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry.
• Porovnanie s EÚ: Z medzinárodného porovnania dosiahnutých základných ukazovateľov poľnohospodárstva SR voči EÚ a krajinám CEFTA vyplynulo, že podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP a zamestnanosti v roku 1996 bol na Slovensku vyšší ako v EÚ, ale vo vzťahu k Českej republike, Maďarsku a Poľsku bol po ČR najnižší. Viazanosťou pracovníkov na 100 ha p. p. sa Slovensko po Maďarsku najviac priblížilo priemeru EÚ. Podielom ornej pôdy v štruktúre pôdneho fondu sa Slovensko najviac približuje priemeru EÚ (EÚ 52,6 %, SR 60,5 %, ČR 72,6 %, PR 76,7 %). Hektárové úrody väčšiny rozhodujúcich rastlinných komodít sa pohybovali v hospodárskom roku 1998/1999 v rozpätí 50-80 % úrovne EÚ.

3. Ľudské zdroje
1. Trh práce

• Miera ekonomickej aktivity obyvateľstva Slovenska je v priemere 59,9% v roku 1998 (muži 68,9%, ženy 51,4%), pričom približne rovnaké hodnoty dosahovala aj v roku 1997. V porovnaní s krajinami EÚ (41-49%) je tento údaje relatívne vysoký. Celkový počet ekonomicky aktívnych obyvateľov bol v roku 1998 2 544,8 tis. (z toho ženy 44,7%). Dôsledkom demografického vývoja sa očakáva do roku 2005 rast počtu obyvateľov vo všetkých krajoch s výnimkou Nitrianskeho kraja. Podľa odhadu vývoja počtu obyvateľov po tomto období sa predpokladá úbytok obyvateľov do roku 2015, a to najmä v Nitrianskom a Bratislavskom kraji. Najvýraznejší celkový nárast počtu obyvateľov sa predpokladá v Prešovskom kraji.
• Pre ekonomiku Slovenska je v transformačnom období charakteristická vysoká miera nezamestnanosti a nízka tvorba pracovných miest. Od roku 1998 sa na vývoji zamestnanosti začalo výrazne prejavovať spomalenie dynamiky hospodárskeho vývoja najmä vďaka neriešeniu systémových problémov a nepristupovaniu k reštrukturalizácii. Ďalšími príčinami je aj nedostatočné previazanie medzi školským systémom a trhom práce, nevhodný pomer medzi sociálnymi a pracovnými príjmami, nízka mobilita pracovnej sily, obmedzenie možnosti použitia nástrojov aktívne politiky práce a nejasné vlastnícke vzťahy v podnikoch. V roku 1998 bol priemerne 379 466 nezamestnaných, priemerná miera nezamestnanosti bola 13,67%. K 30. júnu 1999 to už bolo 470 766 osôb (17,68% disponibilných evidovaných nezamestnaných).
• Najviac osôb bolo zamestnaných v priemysle (cca 584 tis. v roku 1998), pričom sa tento podiel od roku 1996 neustále znižuje. Najvýraznejší pokles zamestnanosti bol v odvetví stavebníctva, priemysle spolu, v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Najväčší rast zamestnanosti bol v období 1994-1998 zaznamenaný v bankovníctve a poisťovníctve.
• Vážnym problémom je dlhodobá nezamestnanosť - až 38,2% z celkového počtu nezamestnaných ku koncu roku 1998 predstavovali dlhodobo nezamestnaní, pričom dlhodobo nezamestnaných bolo 20,6% z celkového počtu nezamestnaných. Dlhodobou nezamestnanosťou bolo v roku 1998 postihnutých v priemere o 7% viac žien ako mužov. Ku koncu roka 1998 tvorila veková skupina 15-29 rokov až 44% z celkového počtu nezamestnaných.
• Výdavky na podporu v nezamestnanosti spolu s výdavkami štátneho rozpočtu na dávky sociálnej pomoci predstavovali v roku 1998 1,84% podiel z HDP v stálych cenách z roku 1995. Podiel výdavkov na aktívnu politiku práce k pasívnej bol 41,7% v roku 1998.
• Prehlbuje sa regionálna diferencia v miere nezamestnanosti. Vysokú mieru nezamestnanosti majú najmä okresy Banskobystrického (k 30. 8. 1999 celkovo 22,80%), Košického (26,69%) a Prešovského kraja (25,59%), pričom v okresoch Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Trebišov, Rožňava a Sobrance dosahuje miera nezamestnanosti 30 až 35%. Dôvody vysokej nezamestnanosti sú v týchto okresoch podobné: vysoký podiel rómskeho obyvateľstva, nízka vzdelanostná úroveň, slabo rozvinutá infraštruktúra, výrazný deficit priemyselnej výroby a znižujúci sa podiel poľnohospodárskej výroby. Okresy a kraje s vysokou mierou nezamestnanosti majú aj vyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti.
• Porovnanie s EÚ: V dĺžke ročnej i týždennej pracovnej doby je porovnateľná úroveň v SR s krajinami EÚ, avšak flexibilita foriem pracovného času je nižšia. Podiel pracujúcich na skrátený úväzok je symbolický a pružné pracovné režimy sú ojedinelé. Na rozdiel od krajín EÚ je vývoj nezamestnanosti ovplyvnený aj nedostatočnou väzbou medzi školským systémom a trhom práce, nevhodným pomerom medzi sociálnymi a pracovnými príjmami, nízkou mobilitou pracovnej sily, obmedzenými možnosťami použitia nástrojov aktívnej politiky trhu práce a neprehľadnými vlastníckymi vzťahmi najmä v bankrotujúcich podnikoch.

1. Bývanie

• Súčasný stav a dynamika vývoja: V súčasnosti až dve tretiny bytového fondu je v súkromnom vlastníctve. Z výsledkov sčítania vyplýva relatívne vysoký, a to až 8,5 % podiel neobývaných bytov. V súčasnosti sa pracuje na postupnom odstraňovaní legislatívnych prekážok realizácie opatrení procedurálneho a inštitucionálneho charakteru s cieľom uvolniť trh s bytmi a podporiť výstavbu nájomných bytov prostredníctvom fondu rozvoja bývania súkromných bytov prostredníctvom hypotekárných úverov.
• Porovnanie s EÚ: Podľa prieskumov verejnej mienky patrí bývanie medzi najnaliehavejšie spoločenské problémy SR. Z hľadiska počtu bytov na 1000 obyvateľov v porovnaní s vyspelými západoeurópskymi krajinami Slovensko značne zaostáva.

• Vývoj bytového fondu je značne územne diferencovaný, pričom táto územná diferenciácia sa prejavuje hlavne v okresnom pohľade a menej z krajského hľadiska. Demografická situácia, vývoj počtu a zloženia cenzových domácností naznačujú predpokladanú potrebu nových bytov. Situácia je z tohoto pohľadu kritická vo všetkých regiónoch SR. Nedostatok bytov ťaží predovšetkým mladú generáciu. Súčasné rozmiestenie bytov a pracovných príležitostí je rozdielne. Uvedený rozdiel spôsobuje veľkú dochádzku za prácou na celom území SR.

1. Vzdelávanie a odborná príprava

• Povinná školská dochádzka je stanovená zákonom na desať rokov. Celkovo je na Slovensku 3 327 materských a 2484 základných škôl, v základných školách je 647 877 žiakov. Stredných škôl je celkovo 900 (z toho 210 gymnázií, 383 stredných odborných škôl a 307 stredných odborných učilíšť), ktoré navštevuje celkovo 307 569 študentov. Najväčší počet stredných škôl je v Košickom a Prešovskom kraji, najmenší v kraji Trnavskom. Štruktúra a zameranie stredných škôl je od r. 1990 ovplyvnená novou koncepciou vzdelávania a celkovou zmenou priorít podľa sektorov hospodárstva SR. Na základných a stredných školách pôsobí celkom 84 483 učiteľov, pričom iba 65,22% z nich spĺňa kvalifikačné požiadavky.
• V roku 1998 bolo na Slovensku celkovo 21 vysokých škôl, na ktorých študovalo 87 117 študentov denného štúdia, pričom je tu zaznamenaný nárast počtu študentov o 60,3% oproti roku 1990. Charakteristická je vysoká koncentrovanosť študentov v Bratislave (41,8% z celkového počtu v roku 1998) a v Košiciach (16,7%).
• Vzdelanostná úroveň ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) indikuje odborný potenciál pracovnej sily dôležitý pre ekonomický rozvoj regiónov. Podľa údajov z roku 1998 najviac EAO s vysokoškolským vzdelaním mal Bratislavský kraj (25%), najmenej Nitriansky kraj (6,9%) nasledovaný Košickým a Trenčianskym krajom (obidva kraje zhodne po 8,1% EAO).

• Žiaci, ktorí sú príslušníci národnostných menšín, majú v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečené právo na výchovu a vzdelávanie v príslušnom jazyku, resp. výučbu ich jazyka. V šk. roku 1998/99 to bol jazyk maďarský, ukrajinský, nemecký a rusínsky. V školskom roku 1998/99 bolo v sieti škôl SR 396 materských škôl s vyučovacím jazykom národností s počtom 10 633 detí, 317 základných škôl s vyuč. jazykom národností s počtom 44 843 žiakov a 67 stredných škôl s vyuč. jazykom národností s počtom 18 318 študentov.

• Do výchovno-vzdelávacieho procesu v rámci národnostného školstva patrí aj problematika výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov. Rómske deti a žiaci v predškolských zariadeniach a školách predstavujú vážny problém vzhľadom na ich jazykovú a zručnostnú nepripravenosť. Príčinami sú napr. nedostatočný záujem o vzdelávanie a nedostatok vhodných výchovných podnetov v rómskych komunitách, nízka vzdelanostná úroveň a vysoká nezamestnanosť ich rodičov, odlišná hodnotová orientácia sformovaná odlišnosťami životného štýlu.

1. Veda a technika

• Výskum a vývoj na Slovensku je poznamenaný dôsledkami transformácie ekonomiky SR na rozvoj národného hospodárstva. Počet vedeckých a výskumných organizácií je stabilizovaný, ako aj počet pracovníkov v nich a objem výdavkou štátneho rozpočtu na výskum a vývoj. V rokoch 1993-1998 bolo na Slovensku priemerne 330 výskumno-vývojových organizácií a pracovísk, v ktorých pracovalo priemerne 24 694 pracovníkov, čo v prepočte predstavuje 16 575 FTE. Najväčšia koncentrácia pracovníkov bola na vysokých školách (37,4%) a na pracoviskách Slovenskej akadémie vied (12,5%). Priemerné celkové výdavky na výskum a vývoj predstavovali 1,09% z HDP, z toho bolo 36,9% zo štátneho rozpočtu. Výdavky na výskum a vývoj boli najviac orientované na rozvoj techniky a technológií (62,8%). Pracoviská výskumu a vývoja a výskumní pracovníci sa koncentrujú v Bratislavskom kraji (42,7% pracovísk, 43,5% pracovníkov).
• Porovnanie s EÚ: Vyspelé krajiny EÚ vydávajú na výskum a vývoj celkovo cca 2,5% z HDP, zatiaľ čo výdavky v SR sa pohybujú zhruba v rozsahu 1,0% z HDP. Na celkových zdrojoch vynakladaných na výskum a vývoj v krajinách EÚ sa prostriedky štátneho rozpočtu podieľajú v priemere 38%, v SR je podiel štátneho rozpočtu na celkových výdavkoch na výskum a vývoj asi 37%. V ekonomicky najvyspelejších krajinách EÚ sa viac ako 60% celkových výdavkov na výskum a vývoj vynakladá v podnikateľskom sektore, v SR sa na úrovni 60%. Podiel prostriedkov štátneho rozpočtu na financovaní výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore krajín EÚ je v priemere na 10% úrovni, podobne ako v SR.

1. Tretí sektor

• Tretí sektor je dôležitým aktérom pri zapájaní občanov do účasti na rozhodovaní o otázkach súvisiacich s rozvojom ich regiónu, pomoci marginalizovaným skupinám vyrovnávať sa s meniacimi sa sociálnymi a ekonomickými podmienkami a ich integráciou sa do spoločnosti. Od roku 1990 dynamicky rastie počet mimovládnych neziskových organizácií (MNO). Podľa údajov Štatistického úradu bolo v júni 1999 na Slovensku registrovaných celkovo 14 227 občianskych združení, nadácií, neinvestičných fondov a neziskových organizácií poskytujúcich všeobecno-prospešné služby.
• Zamestnanci MNO predstavujú 0,9% podiel na celkovej zamestnanosti (viac ako 16.200 FTE zamestnancov), po pripočítaní dobrovoľnej práce a zamestnanosti v cirkvi je to 1,4%. Výdavky neziskového sektora dosiahli viac ako 7,6 mld, čo je 1,3% HDP. Po pripočítaní dobrovoľníckej práce a výdavkov cirkví je to 1,5% HDP. Štruktúra príjmov neziskového sektora z hľadiska zdrojov bola: 21,9% z verejného sektora, 23,3% zo súkromných darov, 54,9% z príspevkov a platieb. Podľa analýzy sociálneho kapitálu regiónov Slovenska, meraného akcieschopnosťou pri získavaní finančných grantov sú najaktívnejšie MNO v Bratislave, ďalej v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Najnižšia aktivita MNO podľa tohto ukazovateľa je v Nitrianskom a Trnavskom kraji.

• Porovnanie s EÚ: Podiel zamestnancov neziskového sektora na Slovensku (0,9%) v porovnaní s krajinami EÚ, kde predstavuje 7% celkovej zamestnanosti, je nízky. Spôsobuje to rozdielna štruktúra činností MNO na Slovensku a v krajinách EÚ, s ktorou úzko súvisí aj rozdielna štruktúra príjmov neziskového sektora na Slovensku a v EÚ . Najvyšší podiel zamestnanosti v neziskovom sektore EÚ sa viaže na welfare services: až 49% oproti 7,1% na Slovensku. V krajinách EÚ sa k tomu viaže 55,6%-ný podiel príjmov z verejných zdrojov (oproti 21,9% na Slovensku). Vyššie parametre v porovnaní s krajinami EÚ dosahujeme v ochrane životného prostredia a advocacy: 9,7% na Slovensku oproti 3,3% v EÚ. ^{Rozdiely v štruktúre zamestnanosti a v štruktúre príjmov poukazujú na rozdielne funkcie, ktoré plní tretí s}ektor na Slovensku a v krajinách EÚ. Kým v EÚ plnia mimovládne neziskové organizácie predovšetkým servisné funkcie, na Slovensku je to presadzovanie sociálnej zmeny, občianska advokácia a budovanie komunít.

1. Zdravotný stav a kvalita života

• Stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku dosahuje 68,91 rokov u mužov, 76,73 rokov u žien (podľa údajov z r. 1997. Krátka dĺžka života mužov je spôsobená vyššou dojčeneckou úmrtnosťou a najmä vysokou úmrtnosťou mužov v stredných vekových kategóriach. 76% všetkých úmrtí predstavujú srdcovo-cievne a nádorové ochorenia. Štandardizovaná úmrtnosť na ochorenia obehovej sústavy podľa Národnej správy o ľudskom rozvoji (1998) je u mužov 719,36 a u žien 462,47, pri nádorových ochoreniach muži 312,42 a ženy 152,51.
• Osobitnou kapitolou z hľadiska zdravotného stavu je zdravotná problematika obyvateľstva rómskych osád. Profil chorobnosti a úmrtnosti tohoto obyvateľstva je výrazne odlišný od väčšinového obyvateľstva a vysokým výskytom infekčných a parazitárnych ochorení pripomína skôr rozvojové krajiny. Veľká väčšina týchto osád, ktoré v sebe nesú potenciál stať sa ohniskami nákazy aj pre okolité obyvateľstvo, je na území Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja.
• Dôsledkom zhoršujúcej sa ekonomickej situácie sa znižuje kvalita života obyvateľov v územiach postihnutých vysokou nezamestnanosťou. Existuje väzba medzi strednou dlžkou života obyvateľov, ich úrovňou vzdelania a ekonomickou situáciou. Čím je obyvateľstvo regiónov ekonomicky chudobnejšie a menej vzdelané, tým kratšie žije.
• Porovnanie s EÚ: V porovnaní s priemerom EÚ je stredná dĺžka života na Slovensku kratšia u mužov aj u žien o cca 4-5 rokov ( priemer EÚ muži: 73,9, ženy: 80,4 rokov). Krátka dĺžka života mužov je spôsobená vyššou dojčeneckou úmrtnosťou a najmä vysokou úmrtnosťou mužov v stredných vekových ročníkoch v porovnaní s EÚ. Výrazne vyššia je na Slovensku úmrtnosť mužov na ochorenia obehovej sústavy SR: 719,36, Rakúsko: 464,01).

1. Doprava

• Súčasný nepriaznivý stav v oblasti dopravy súvisí najmä so zmenami vo výrobnej sfére hospodárstva, nedostatočné financovanie infraštruktúry; nedostatočný dôraz na rozvoj ekologickejších druhov dopravy, nedostatočná obnova a rozvoj mobilných prostriedkov, nedostatočná úhrada strát z výkonov vo verejnom záujme (ŽSR, SAD), atď.
• Celková dĺžka železničných tratí SR je 3,7 tis. km. Z toho je navrhnutých cca 17 % do kategórie železničných regionálnych dráh. Hlavným nedostatkom súčasnej železničnej infraštruktúry je nízka úroveň traťových rýchlostí. Z celkovej dĺžky tratí len 8,4 % vyhovuje rýchlosti 120 km/h a len 17,9 % pre rýchlosť 100 km/h..

• Dopravno-technický stav cestnej siete zodpovedá situácii, ktorá je daná možnosťami finančných zdrojov. Celková dĺžka cestnej siete SR je 17,4 tis. km (bez miestnych komunikácií). Na základe analýzy východiskového stavu a dosiahnutej úrovne jednotlivých odvetví dopravy boli definované strategické a rozvojové programy dopravy z hľadiska integračných tendencií v Európe, rozvoja multimodálnych koridorov a prepojení západ – východ, sever – juh, rozvoja dopravného trhu, životného prostredia.

• Porovnanie s EÚ. Pri porovnaní vybraných ukazovateľov dopravy s niektorými štátmi EÚ môžeme konštatovať, že hustota cestnej siete je porovnateľná s priemerom za EÚ. Na druhej strane ale stupeň motorizácie (počet áut na 1000 obyvateľov) je v SR výrazne nižší ako v štátoch EÚ. Hustota železničných tratí na km2 hodnotou 0,074 predstihuje mnohé štáty EÚ.

• Z hľadiska medzinárodných súvislostí budú ovplyvňovať ďalší rozvoj dopravy prepojenia a koridory, ktoré boli už potvrdené na medzinárodnej úrovni na III.v roku 1997 na Paneurópskej konferncii o doprave v Helsinkách.Ide (multimodálne koridory európskeho významu ; koridor č.IV, č.V vetva A, č. VI č.VII.), prechádzajú územím Slovenska.

1. Telekomunikácie

• Rozvoj telekomunikačnej infraštruktúry a telekomunikačných služieb je zabezpečovaný rovnomerne po celom území Slovenskej republiky .
• Porovnanie s EÚ: Portfólio telekomunikačných a informačných služieb sa veľmi rýchlo rozširuje a v priebehu rokov 2002-2003 sa z hľadiska ponúkaných služieb úplne vyrovná krajinám EÚ. Porovnanie základných telekomunikačných ukazovateľov medzi SR v rokoch 1997 a 1998 a krajinami V4, EÚ a štyrmi najmenej vyspelými krajinami EÚ (E4) v roku 1998 uvádza nasledovná

1. Energetika :

• Z hľadiska prírodných podmienok a súčasných technologických možností krajiny je SR chudobná na primárne energetické zdroje. Na ich spotrebe sa z domácich zdrojov podieľa hnedé uhlie cca 6 % a energia z vody cca 5 %. Ťažba zemného plynu pokrýva cca 3,8 % spotreby a ťažba ropy 1,1 % spotreby. Zvyšok primárnych energetických zdrojov sa dováža. Z hľadiska spotreby energie dominuje priemysel v spotrebe všetkých jej druhov a príznačná je aj relatívne nízka spotreba u obyvateľstva v porovnaní s vyspelými krajinami. V súčasnosti sú v SR ceny zemného plynu a elektriny pre domácnosti najnižšie v rámci krajín EÚ a susedných krajín. Deformované ceny energie nemotivujú spotrebiteľov k racionálnemu užívaniu energie. Slovenská elektrizačná sústava je napojená na západoeurópsky systém UCTE od roku 1995. Elektrizačná sústava SR je prepojená so všetkými susednými štátmi v výnimkou Rakúska. Do celoeurópskeho integrovaného systému sa zapája aj slovenská plynárenská sústava.
• Porovnanie s EÚ: Z medzinárodného porovnania vyplýva, že existujú značné rozdiely v súčasnej úrovni vybraných ukazovateľov a limitov energetickej účinnosti, v spôsobe regulácie, využívaní podporných mechanizmov, cenovej politike SR a EÚ. Energetická náročnosť tvorby HDP je v SR takmer 2,5-krát vyššia ako je priemer krajín EÚ.

1. Životné prostredie:

• Ovzdušie:

Emisie. Od roku 1989 do roku 1997 vykazujú emisie klesajúcu tendenciu: oxid siričitý, z 569 tisíc ton na hodnotu 199 tisíc ton, čo predstavuje pokles o 65%, u tuhých častíc, z 321 tisíc ton na 60 tisíc ton, 81%, oxidový dusík z 226 tis. ton na hodnotu 123 tisíc ton, 45%, oxid uhoľnatý vykazujú pokles v období rokov 1989 - 1997 z 491 tis. ton na 346 tisíc ton, 29%.Tento stav bol dosiahnutý poklesom výroby v období 1989 - 1993, zmenou palivo energetickej základne v prospech ušľachtilejších typov palív, rozširovaním používania kvalitnejších odlučovacích technológií, zmenou emisných faktorov spôsobenou zlepšením techniky a technológie spaľovacích procesov a znížením spotreby tuhých palív, znížením spotreby a zmenou palív u malospotrebiteľov ako aj zohľadnením účinkov opatrení v hutníckom a metalurgickom priemysle.

• Voda.

Vodné zdroje. Najväčšie v súčasnosti známe využiteľné množstvá podzemných vôd sa nachádzajú v západoslovenskom regióne (56%). Tvoria ich zdroje Podunajskej nížiny a dolného Váhu. Asi 27% využiteľných množstiev sa nachádza na strednom Slovensku v okolí Banskej Bystrice, Liptovského Mikuláša, Martina a Považskej Bystrice. Využiteľné množstvá podzemných vôd na východnom Slovensku sa odhadujú na 17%. V dôsledku znečistenia podzemných vôd sa postupne vyraďujú niektoré vodné zdroje zo zásobovania pre verejné vodovody. Na druhej strane sú evidované zdokumentované vodné zdroje, ktoré v súčasnosti ešte nie sú využívané. Kvalita i kvantita podzemných vôd sa pravidelne monitoruje a publikuje v ročenkách.

• Odpady. Množstvo produkovaných odpadov v období 1992 - 1995 vykazovalo klesajúcu tendenciu z hodnoty 34 mil. ton/rok na hodnotu 25,7 mil. ton v roku 1995, čo predstavovalo pokles o 24%. Prakticky všetky typy odpadov mimo komunálnych odpadov zaznamenali pokles. V roku 1996 bola zavedená nová kategorizácia odpadov. Z tohto dôvodu sú údaje z obdobia po roku 1996 neporovnateľné s predchádzajúcimi údajmi a je potrebné ich upraviť.

Analýza SWOT zhrňuje základné analytické poznatky o faktoroch, ktoré je možné využiť v prospech regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (silné stránky a príležitosti) a faktoroch , ktorým je potrebné navrhovanou regionálnu stratégiou čeliť, resp eliminovať (slabé stránky a ohrozenie )

Súhrnná SWOT analýza je komparatívnou syntézou dielčích SWOT analýz NUTS III, vypracovaných jednotlivými krajmi SR.

Silné stránky

Za silné stránky SR možno v horizonte strategie regionálneho rozvoja považova:

• SR má výhodnú polohu v strednej Európe na spoločných hraniciach so súčasnými vyspelými krajinami Európskej únie a krajinami Višegrádskej štvorky, má dostatočne vysokú mieru otvorenosti ekonomiky a liberalizácie hospodárstva.

• Ekonomický potenciál je charakteristický vysokou úrovňou industrializácie hospodárstva pri odborovej rôznorodosti priemyslu bez vyhranenej špecializácii, pri existencii niekoľko tradičných výrobcov a priemyselných výrobkov konkurencieschopných na náročných trhoch
• Sú k dispozícii štrukturálne aj objemovo dostatočné kapacity stavebníctva, je zachovaná základná úloha agrárneho sektora, realizuje sa podpora mimoprodukčných funkcií lesa, existuje potenciál vedy a výskumu ako inovačný zdroj rozvoja.
• Cestovný ruch získava podiel na tvorbe HDP a devízových príjmoch a má priaznivé prírodné a kultúrne historické podmienky pre svoj rozvoj.
• V oblasti ľudského potenciálu je udržaný sociálny zmier na trhu práce a je k dispozícii dostatočné množstvo kvalifikovanej pracovnej sily a jej profesná adaptácia, realizuje sa aktívna štátna politika zamestnanosti s vybudovanými systémovými nástrojmi.
• Zdravotníctvo disponuje pomerne dobre vybavenou a dostupnou sieťou zariadení s trhovou transformovanou ambulantnou starostlivosťou.
• Úroveň vzdelania charakterizuje vysoký podiel populácie s kvalitným stredoškolským vzdelaním a rovnomerne rozloženou sieťou základných aj vyšších škôl.
• Technická a hygienická úroveň bývania je porovnateľná s úrovňou západoeurópskych krajín a sú zavádzané základné nástroje na podporu bytovej výstavby.
• Existuje hustá sieť regionálnych kultúrnych zariadení profesionálneho a záujmového charakteru.
• Z hľadiska technickej obslužnosti územia je územie štátu pokryté hustou sieťou ciest I triedy a železníc, prebieha rekonštrukcia medzinárodných železníc koridorov, vytvára chrbtová diaľničná sieť a vo veľkých mestách fungujú systémy MHD. Existuje infraštruktúra pre dovoz ropy a plynu a dostatočne kapacitná prenosová a rozvodná sieť elektriny a plynu. Pre zásobovanie vodou sú dobudované základné vodárenské zdroje so značným podielom obyvateľstva pripojených na verejné vodovody.
• Pre životné prostredie je prínosom existencia základu environmentálnej legislatívy, prijatie environmentálnej politiky a ďalších celoštátnych programových dokumentov v oblasti životného prostredia. V oblasti ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia je najvýznamnejšie zníženie znečisťovania ovzdušia v náväznosti na nadobudnutie platnosti emisiných limitoví, v oblasti ochrany krajinyvymedzenie a postupná realizácia územných systémov ekologickej stability krajiny. V oblasti územného plánu boli pre všetky kraje prijaté na úrovni vlády záväzne regulatívy. Perspektívny je postupný rozvoj siete environmentálne orientovaných občianskych združení.
• Z regionálneho hľadiska mimo dominantného postavenia Bratislavského kraja, sú charakteristické relatívna vyrovnanosť krajov v ukazovateľoch sektorovej štruktúry ekonomiky, hustoty obyvateľstva, jeho vekovej štruktúry a ekonomickej aktivity, vybavenie krajov školskými a zdravotníckymi zariadeniami a rovnomerné vybavenie siete energetických rozvodov a nižšími kategóriami dopravných sietí.
• Optimálne vedenie dopravných trás v nadväznosti na medzinárodné dohody smerujúce k napojeniu dopravnej siete SR na európsku sieť bolo zabezpečené v rámci navrhovaného rozvoja v územných plánov VUC jednotlivých krajov. Súčasťou územných plánov boli záväzné časti obsahujúce najmä dopravné riešenia, ako záväzné regulatívy , vydané formou nariadenia vlády SR
• V 2 krajoch existuje výrobný potenciál a vhodné podmienky pre pôdohospodárstvo a v 5 krajoch pre lesníctvo, tri kraje disponujú dobrou základnou materiálnou vybavenosťou cestovného ruchu.

Ako slabé stránky SR sa v horizonte stratégie regionálneho rozvoja javí najmä:

• Výkonnosť ekonomiky je v medzinárodnom porovnaní nízka Hodnota tvorby HDP až na Bratislavu sú hlboko pod úrovňou priemeru EÚ, nízka je tiež produktivita práce a mzdová a cenová úroveň pri veľkom rozdiele kurzu meny oproti parite kúpnej sile.
• Národné hospodárstvo trpí trvalým nedostatkom domáceho kapitálu a nízkou mierou investícií do produktívnych sektoroch v posledných rokoch.
• Ekonomické prostredie je charakteristické nedokonalým právnym rámcom, nedokončenou a nie vždy efektívnou privatizáciou a nedostatočnou adaptáciou mikroekonomiky na podmienky svetového trhu.
• Národné hospodárstvo je v stave stagnácie s krízovými prvkami.

• Pokiaľ ide o ekonomický potenciál, v priemysle pretrváva neefektívna odborová štruktúra a nízka konkurencieschopnosť výrobkov vplyvom zastaranosti technológií a nízkej inovačnej aktivity, vrátane kvalitnej dostupnej pracovnej sily.

• Veľký počet rozhodujúcich priemyslových a poľnohospodárskych podnikov je v tiesňovej situácii, v stave podkapitalizácie, trvalej platobnej neschopnosti, zadĺženosti a často na pokraji zániku.
• Malé a stredné podnikanie nemá potrebný podiel na trhu a jeho rozvoj nie je dostatočné účinne podporovaný.
• V stavebníctve zanikajú kapacity v dôsledku nízkej investičného dopytu.
• Pretrváva vysoká energetická náročnosť národného hospodárstva, pri nedostatočnej orientácii na úspory energie a na rozvoj alternatívnych zdrojov.
• Veda a výskum sú nedostatočné podporované z podnikových a štátnych zdrojov, trpia nepriaznivým technickým stavom, úbytkom kvalifikovaných pracovníkov. Podnikový výskum sa nachádza v hlbokom útlme.
• Rastie výskyt sociálne patologických javov, najmä u romských komunít, zväčšujú sa problémové skupiny obyvateľstva

• Ľudský potenciál. Rastie celková miera nezamestnanosti s rastúcim podielom dlhodobo nezamestnaných pri súčasnom poklese ponuky nových pracovných miest a nízkom objeme prostriedkov na aktívnu politiku zamestnanosti, ktorý nezodpovedá reálnym potrebám a pripraveným projektom aktívnej politiky zamestnanosti.

• Podiel výdajov na školstvo z  HDP je pod úrovňou porovnateľných vyspelých krajín a následkom nízkeho podielu vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov, trvalo neuspokojené pohľadávky po štúdiu, nízkej úrovni vybavenia škôl a odlive kvalifikovaných pedagogických síl. Vzdelávací systém nie je dostatočne prepojený s potrebami trhu práce.
• Zdravotníctvo nemá špecifikované štandardy zdravotnej starostlivosti ani deklarovanú zdravotnícku politiku, veľa zariadenia je v obtiažnej ekonomickej situácii. Zariadenie sociálnej starostlivosti je nerovnomerne rozložené vo vzťahu k potrebám, majú nedostatok kapacít a chýbajú moderné formy sociálnej starostlivosti.
• Bytový fond je charakterizovaný zanedbanou údržbou, nedostačujúca obnovou a nízkym prírastkom nových bytov.
• Z hľadiska technickej obslužnosti územia je diaľničná sieť nedostatočne napojená na nadradenú európsku sieť, sieť diaľnic je nerovnomerne rozložená a chýbajú pripojenia niektorých krajov. Okrajové lokality regiónov sú nedostatočné dopravne dostupné, technická úroveň železničnej dopravy je nízka, komunikácia v mestách je zastaralá a dopravne závadná, výrazne poklesol podiel osobnej hromadnej dopravy a železničnej nákladnej dopravy, vzrástla zanedbanosť dopravnej siete.

• V rozvode energie sa uplatňujú monopolné praktiky, je deformovaný cenový model v distribúcii energie a zásobovania vodou, prejavujú sa vysoké straty vody a poruchovosť zastaralých sietí.
• V oblasti životného prostredia je možné identifikovať rad slabých miest, medzi ktoré patrí menovite vysoké hodnoty koncentrácie imisií v ovzduší a vzrastajúce hodnoty koncentrácie imisií z dopravy vo väčšine veľkých miest, nedoriešené odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd a súvisiace znečistenie vodných tokov, znižovanie biodiverzity a stability ekosystému, výrazné narušenie lesných porastov, prejavujúce sa mimo iné znížením schopnosti krajiny zadržiavať vodu s následnými povodňovými rizikami. Naďalej prevažuje skladovanie odpadov pred ich využitím, resp. prevenciou vzniku, využívaniu neobnoviteľných zdrojov energie, uprednostňovanie ”koncových” technológií apod., predovšetkým v dôsledku absencie alebo nízkej účinnosti vhodných ekonomických a normatívnych nástrojov.
• Nedostatky legislatívy cestovného ruchu v oblasti marketingu a elektronických informačných systémov CR ,ochrany spotrebiteľov a štandardov a nedostatky v komunálnej infraštruktúre a hygiene znižujú záujem o cestovný ruch.

• Z regionálneho hľadiska je charakteristická vyrovnanosť krajov(mimo Bratislavy) v nízkej úrovni HDP na obyvateľa (pod úrovňou 75% priemeru EU), v nízkom podiele malého a stredného podnikania, v nedostatočnej úrovni čistenia odpadových vôd, nízkej technickej a dopravnej kvalite cestnej siete a klesajúcej dopravnej dostupnosti okrajových lokalít regiónov.
• Významné regionálne disparity predstavujú existenciu regiónov , zvlášť ekonomicky aj sociálne postihnutých útlmom dosiaľ rozhodujúcich priemyslových odvetví a oborov Prešovský kraj a Košický kraj s výnimkou ich centier, a existencie regiónov hospodársky nevyvinutých ( niektoré pohraničné, podhorské a horské oblasti) oblasť Horehronia, Spiša,Kysúc, Oravy, Rimavskej Soboty, Horného Zemplína.

Príležitosti v horizonte stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky predstavujú predovšetkým tieto skutočnosti

• V národohospodárskej úrovni : Využívanie podporných programov EU môže priniesť rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva ale lesníctva, infraštruktúry a v súvislosti s tým zrýchlenie procesu reštrukturalizácie priemyslu a poľnohospodárstva.

• Po vstupe do EU sa otvára možnosť prístupu k veľkým odbytovým príležitostiam na jednotnom európskom trhu.
• hľadiska národohospodárskych aspektov môže geografická blízkosť vyspelých krajín EU podporiť príliv kapitálu , špičkových technológií, know-how a využitia pracovnej sily

• V oblasti ekonomického potenciálu : K rozvoju ekonomiky prispeje očakávaná systémová podpora exportu, zvýšená angažovanosť vlády v priemyslovej a poľnohospodárskej politike a podpore malého a stredného podnikania v podpore investičnej výstavby, predovšetkým bytovej

• prijatý systém iniciatív na podporu priamych investícii v Slovenskej republike prispeje k potrebnému ďalšiemu vstupu zahraničného kapitálu do priemyslu a pozitívnymi produkčnými účinkami a tvorbu pracovných miest
• účasť v 5 rámcovom programu výskumu a vývoja a zavedenie nepriamych nástrojov podpory výskumu vývoja podľa princípov EU zvýši inovatívny základ ekonomiky
• energetika očakáva zvýšenie stupňa a využitia primárnych energií (napr. kombinovanou výrobou tepla energií) zlepšením trhových podmienok a vytvorením konkurencie vo výrobe a distribúcii

• Cestovného ruchu napomôže zlepšenie legislatívy, ochrana klientov, certifikácii štandardov kvality služieb a rozvoj moderných a nekonvenčných foriem turistiky , vidieckej turistiky, kúpeľníctva, kultúrno-poznávacej turistiky a rozvoj cezhraničnej spolupráce

• V oblasti ľudského potenciálu bude významné posilnenie aktívnej politiky zamestnanosti a programov pre mládež, dlhodobo nezamestnaných a zdravotne postihnutých , rozvoj odborného vzdelávania a celoživotného učenia v náväznosti na požiadavky európskeho trhu práca, optimalizácia siete a štruktúry škôl na úrovni regiónov a rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu

• Pri riešení bytovej situácie sa očakáva zvýšený záujem štátu a municipalít s vyváženou účasťou súkromných a verejných zdrojov a rešpektovaní sociálnych aspektov bývania
• Úroveň zdravotníctva pomôže zlepšiť racionalizácia a optimalizácia siete lôžkových a ambulantných štandardov zdravotnej starostlivosti a zavedenie kontroly hospodárnosti

• V oblasti technickej obslužnosti územia-pozdvihne realizácia prechodu a modrnizácia transeuropských dopravných multimodálných koridorov č.IV, V a VI, dialničnej siete na dialničných ťahoch D 61, D1 a D65, vodnej dopravnej cesty na Dunaji a rozvoja letísk Bratislava, Košice, Poprad-Tatry, Sliač, harmonizácia podmienok dopravného trhu, skvalitnenie služieb verejnej dopravy zavedením systémov integrovanej dopravy vo vybraných regiónoch

• štandard regiónov tiež pozdvihne zavedenie moderných technológii do zásobovania vodou intenzívnejšia údržba a obnova všetkých druhov technických sietí a komunikácií

• V oblasti životného prostredia, jeho zlepšenie bude závisieť na efektívnom zavedení environmentálnej legislatívy EU a zabezepčení procesu jej implementácie, na vypracovaní vhodného systému ekonomických nástrojov.

• Regionálny rozvoj podporí prírastok pracovných miest predovšetkým v oblasti malého a stredného podnikania . príležitostí bude tiež získania rozvojových impulzov z fungovania nových krajov v rámci druhého stupňa samosprávy a ich centier ako rozvojových pólov, aktivačný efekt realizácie medzinárodných dopravných koridorov a priamej cezhraničná spolupráca v miestnom priemysle , pôdohospodárstve a cestovnom ruchu , rozvoj netradičných foriem cestovného ruchu a vo všetkých regiónoch prístup k štrukturálnym fondom EU

Očakávané najzáväznejšie ohrozenia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je možné charakterizovať takto

• V národohospodárskej úrovni tlak svetového trhu s vyspelými produktmi a vysokou produktivitou na zaostalý trh Slovenskej republiky s možnosťou rýchlej deštrukcie domácich kapacít

• pokračujúca recesia ekonomiky, predovšetkým priemyslu, pokračujúca stagnácia inovačnej a investičnej aktivity, pomalý rast produktivity práce a nedokončená privatizácia
• nákladové šoky v dôsledku vplyvu poľnohospodárskej politiky EÚ a harmonizácia daňovej, sociálnej a ekologickej politiky
• reálny horizont vyčerpania vlastných palivových zdrojov a trvajúca závislosť na dovoze zdrojov z politicky nestabilných teritórií

• V oblasti ekonomického potenciálu pokračovanie tendencie smerovania zahraničných investícii do oblasti s nižšou nezamestnanosťou

• ďalší pokles ekonomickej aktivity v nerozvinutých a štrukturálne postihnutých regiónoch
• pretrvávanie zníženej investičnej aktivity, nepripravenosť regiónov na vytváranie podmienok pre zahraničných investorov, pokračujúca stagnácia vývojovej a inovačnej aktivity a nedostatočná podpora vedy a výskumu
• nedostatok zdrojov pre podporu mimo produkčných funkcií pôdohospodárstva a lesníctva s následnou devastáciou rozsiahlych krajinných celkov, rastúcou labilitou lesných ekosystémov imisnými vplyvmi a nedodržovanie ťažobných a pestovateľských režimov lesného hospodárenia

• V oblasti cestovného ruchu pokračujúce zaostávanie regiónov v úrovni a sortimente služieb spojených s cestovným ruchom

• nedostačujúca podpora marketingových aktivít v oblasti cestovného ruchu na národnej a regionálnej úrovni

• V oblasti ľudského potenciálu rozsiahlejšie narušenie sociálneho zmieru a rast sociálne patologických javov, najmä v rómskej komunite

• nezvládnutie sociálnych dopadov pokračujúceho starnutia obyvateľstva, vyľudňovanie vidieka, pohraničných oblastí a mestských centier

• rastúca miera nezamestnanosti a prehlbovanie regionálnych rozdielov v nezamestnanosti a v ponuke pracovných miest smerujúcich ku kritickým situáciám niektorých mikro regiónov
• nedostatočné zdroje pre podporu bytovej výstavby, pomalá doregulácia nájomného s následkom prehĺbenia zanedbanosti bytového fondu a obmedzenia trhu s bytmi

• V oblasti technickej obslužnosti územia nedostatok zdrojov na rozvoj dopravnej infraštruktúry rozhodujúce pre pripojenie na Európske dopravné siete (diaľnice, železničné koridory) a ich neefektívne vynakladanie

• oslabenie záujmu investorov o regióny s nízkou úrovňou infraštruktúry, poprípade vyradenie územia Slovenskej republiky z diaľkovej medzinárodnej dopravy pre nekvalitnú železničnú a cestnú sieť
• degradácia cestnej siete nedostatočnou údržbou, obmedzenie prevádzky hromadnej dopravy v niektorých oblastiach pod prah verejnej služby, útlm železníc, nedostatočná reprodukcia vozového parku verejnej dopravy a celkové zníženie dopravnej dostupnosti niektorých lokalít

• V oblasti životného prostredia ekonomická náročnosť prípravy na vstup do EÚ (splnenie štandardov EU) v oblasti tvorby a ocharny životného prostredia

• odkladanie opatrení na ochranu životného prostredia počas obdobia stagnácie ekonomiky
• nízka podpora úspora energií a využívania obnoviteľných zdrojov vyvolajúca požiadavky na výstavbu nových energetických zdrojov
• podceňovanie úlohy verejnosti pri riešení problémov životného prostredia
• ďalší nárast automobilovej dopravy s negatívnymi dopadmi na životné prostredie a obyvateľstvo

• V oblasti rozvoja regiónov ohrozujú predovšetkým vonkajšie vplyvy a podmienky najmä pokračujúca hospodárska stagnácia s dôsledkami na rast nezamestnanosti a pokles pracovných príležitostí, ktoré v niektorých už teraz extrémne postihnutých regiónoch a mikro regiónoch môžu spôsobiť sociálne ekonomický kolaps

• ďalšie ohrozenie predstavujú dôsledky oneskorovania potrebných procesov reštrukturalizácie pôdohospodárstva a priemyslu, dôsledky nízkej podpory rozvoja malého a stredného podnikania, nedostatočného rozvoja dopravnej infraštruktúry, (strata záujmu zahraničných investorov, úpadok a vyľudnenie periférnych a nedostupných lokalít) a zaostávanie obnovy pamiatok (pokles záujmu o cestovný ruch)

III. Charakteristika územno-štatistických jednotiek podľa NUTS

Pre potreby , SWOT analýzy, vytváranie regionálnych riadiacich a monitorovacích výborov, sú chápané ako základné plánovacie regióny - regióny NUTS .

Vymedzenie plánovacích jednotiek pre regionálnu politiku a čerpanie pomoci z predštrukturálnych a štrukturálnych fondov EÚ je potrebné rozhodnúť na úrovni vlády SR.

Slovenská republika má podľa územno-správneho členenia 8 krajov, 79 okresov a 2 878 obcí. Územná systemizácia SR podľa Nomenclature des Unites Territorial Statistique (NUTS) je po predbežnej dohode medzi EUROSTATOM a Štatistickým úradom SR^* na základe Opatrenia ŠÚ č. 75 zo dňa 4. marca 1998 nasledovná (mapa č. ):

Nariadenie Rady EÚ 1260/1999 z 21. júna 1999 k Všeobecným opatreniam pre štrukturálne fondy, kapitola č. 2 - geografické oprávnenie pre prioritné ciele EÚ stanovuje: Regióny spadajúce pod cieľ 1 EÚ sú regióny korešpondujúce s úrovňou NUTS II, ktorých HDP na obyvateľa, merané v parite kúpnej sily bolo za posledné 3 roky k 26. marcu 1999 nižšie ako 75 % priemeru EÚ.

Profily krajov

Sociálno-ekonomické profily krajov charakterizujú jednotlivé územné celky v rámci SR, porovnávajú ich navzájom a špecifikujú ich individuálne črty a odlišnosti, ktoré definujú celkové regionálne väzby v rámci Slovenskej republiky (za rok 1998).

Profil krajov regiónu NUTS II – Bratislavský kraj

Bratislavský kraj- NUTS III

tab. č. 10
 

Sídelná charakteristika územia : Bratislavský kraj má medzi krajmi SR osobitné postavenie, najmä vďaka hlavnému mestu SR a s tým spojenými administratívnymi funkciami, polohe na dôležitej európskej komunikačnej línii SZ – JV, ako aj bezprostrednej blízkosti členského štátu EÚ.

Profil krajov regiónu NUTS II – Západné Slovensko

Trnavský kraj- NUTS III

tab. č. 11
 

Trnavský kraj tvorí sústava nodálnych systémov, kde vzťahy jadier ku krajskému mestu sú pomerne málo intenzívne a pohraničné regióny spolu takmer vôbec nekomunikujú, prejavuje sa však gravitácia k Bratislave.

Trenčiansky kraj- NUTS III

tab. č. 12
 

Trenčiansky kraj sa skladá z dvoch, do istej miery oddelených a heterogénnych regiónov. Jadro okresu tvorí oblasť stredného Považia orientovaná v smere S-J, druhú časť hornonitrianska oblasť.

Nitriansky kraj -NUTS III

tab. č. 13
 

Profil krajov regiónu NUTS II – Stredné Slovensko

Žilinský kraj – NUTS III

tab. č. 14
 

Žilinský kraj má významné postavenie v rámci Slovenska z hľadiska priaznivého demografického potenciálu, strategickej dopravnej polohy, najmä vzhľadom ČR a Poľsku a vysokému potenciálu rozvoja cestovného ruchu.

Banskobystrický kraj– NUTS III

tab. č. 15
 

Banskobystrický kraj je charakteristický polycentrickosťou, čo je odrazom prírodných podmienok. Z toho vyplýva aj nízka úroveň väzieb medzi južnými a východnými centrami kraja a krajským mestom.

Profil krajov regiónu NUTS II – Východné Slovensko

Prešovský kraj– NUTS III

tab. č. 16
 

Prešovský kraj sa z regionálneho hľadiska delí na tri časti, pričom oba okrajové nodálne systémy majú svojský systém regionálnych väzieb a navzájom prakticky nekomunikujú, zatiaľ čo pre centrálnu časť kraja je prirodzeným centrom krajské mesto.

Košický kraj– NUTS III

tab. č. 17
 

Košický kraj má osobitné postavenie spomedzi ostatných krajov SR, krajské mesto Košice vytvára druhé najvýznamnejšie jadro Slovenska, určitú protiváhu Bratislavy a centrum celej východnej časti SR.
 
 
 

IV. Národná rozvojová stratégia Slovenskej republiky

4.1 Strategická vízia do roku 2012

• V horizonte tejto stratégie t.j. okolo roku 2012 chce byť Slovenská republika plnoprávnym, ekonomickým výkonným členom Európskej únie s parametrami blížiacimi sa priemeru "Únie" vo všetkých základných kritériách (HDP na obyvateľa , zamestnanosť, sociálne zabezpečenie, životné prostredie ) so spôsobom a kvalitou života odpovedajúcej našej historickej tradícii a postaveniu Slovenskej republiky v Európe
• Nenaplnenie tejto vízie by pri voľnom pohybe výrobných faktorov v rámci EU mala za následok rýchly rast medziregionálných disparít a nežiaducich migračných tokov, ktorých negatívne prejavy by nielen zaznamenala Slovenská republika ale aj krajiny EU
• Základnou rovinou stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú kraje (VÚSC, NUTS3). Tomu je podriadená základná filolozofia, prístupy a princípy na ktorých je stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky založená

Stratégia sa riadi nasledujúcimi princípmi :

• subsidiarita
• vytvárania rovnakých šancí prístupu využívania všetkých vonkajších akcelerátorov regionálneho rozvoja - informácii, nástrojov, zdrojov a podpôr.
• transparentnosť
• prehlbovaním sektorovej (rezortnej odvetvovej) a regionálnej spolupráce na báze partnerstva

Tento zámer sa premieta do troch strategických cieľov:

• zvýšenie HDP Slovenskej republiky na úroveň blízku priemeru HDP/obyv štátov EÚ ( kritérium pre cieľ) vyrovnanie regionálnych disparít a zlepšenie kvality životného prostredia
• posilnenie sociálnej súdržnosti a sociálneho kapitálu
• zavedenie a stabilizácia efektívne fungujúceho inštitucionálneho a regionálneho usporiadania Slovenskej republiky

Realizácia 3 strategických cieľov je dekomponovaná do štyroch strategických priorít , v rámci ktorých bolo zadefinované 31 priorít regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

4.3 Vymedzenie strategických línii, priorít, opatrení a servisných liniek

1. Strategická línia - vymedzujúce základné oblasti pre trvalo udržateľný sociálne- ekonomický rozvoj
2. Priority -definujú základné ciele v rámci strategických línii
3. Opatrenia -podrobnejšie špecifikujú priority
4. Servisné linky sú spojenia medzi prioritami a klientmi

Strategické priority pokrývajú problémy a následne priority určujú ciele, ktoré sú prierezového celoštátneho charakteru alebo sa premietajú do všetkých alebo prevážnej väčšiny regiónov NUTS III a budú podrobne rozpracované v ROP. Vychádzame z toho, že každý región NUTS III bude mať svoj vlastný Regionálny operačný program, ktorý bude mať okrem (strategických) priorít spoločné pre všetky či väčšinu regiónov NUTS III. zahrňovať i priority , ktoré majú územne obmedzený dopad.

Priority definujú základné ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť v jednotlivých problémových okruhoch pre sociálne- ekonomický rozvoj vymedzenými strategickými líniami.

Jednotlivé priority majú zámer maximálnej miere vyjadriť sektorovú a regionálnu dimenziu. Na realizácii opatrení a na dosiahnutí jednotlivých priorít sa budú podieľať všetky relevantné inštitúcie do ktorej kompetencia problematika spadá.
 
 

Strategická línia 1: Podpora rozvoja produktívnej ekonomiky a posilnenie jej konkurencieschopnosti

Strategická línia 2 : Ľudské zdroje a sociálne podporné mechanizmy

Strategická línia 3 : Regionálna integrita a trvalo udržateľný rozvoj

Strategická línia 4: Rozvoj poľnohospodárstva a vidieka

• Strategická línia 1: Podpora rozvoja produktívnej ekonomiky a posilnenie jej konkurencieschopnosti

Priority

1. Vytváranie priaznivých podmienok pre investície do ekonomických aktivít a zvyšovanie ich efektívnosť
2. Združovanie finačných prostriedkov a zakladanie podporných a garančných fondov v regiónoch
3. Zakladanie a prevádzka inkubačných jednotiek , podnikateľských cenier a daľších foriem infraštruktúry vrátane modernizácie opustených alebo nedostaotočne využívaných podniakteľských objektov
4. Podpora rozvoja malých stredných podnikov v regiónoch
5. Podpora zavádzania a užitia pokrokových technologií vrátane centier rozvoj a transferu technologií
6. Podpora vedy , výskumu a vývoja ako dôležitého faktora rastu efektívnosti a konkurencie schopnosti výroby v regiónoch
7. Rozvoj obchodu a priemyselnej spolupráce
8. Rozvoj technicky ekonomického poradenstva pre podniky v regiónoch
9. Vytvorenie regionálneho ponúkového systému pre investorov
10. Príprava plôch pre rozvoj podniakteľských činností a ich ponuka potenciálnym investorom alebo projektovým developerom
11. Podpora reštrukturalizácie priemyslových podnikov
12. Rozvoj manažérskych zručností a celoživotného vzdelávania podnikateľov
13. Zlepšenie legislatívneho rámca a zvýšenie podpory podnikania v cestovnom ruchu
14. Rozvoj iuristickek infraštruktúry a produktov cestovného ruchu vo väzbe a ašpecifiká regioov a ich kultúrne a prírodné bohastvo
15. Zlepšenie propagácie cestovného ruchu na úrovni regionov a rozvoj informačných systémov a vzdelávania
16. Rozvoj komunálnej energetiky, úspor energií a hospodárenia s energiou

• Strategická línia 2 : Ľudské zdroje a sociálne podporné mechanizmy

1. Monitorovanie a prognóza potrieb trhu práce a hodnotenie účinnosti politiky zamestanosti v regiónoch ku zvýšovaniu flexibility trhu práce
2. Príprava programov riešenia sociálne krizových situácíí v potenciálne ohrozených regiónoch a mikroregiónoch
3. rozvoj progamov pre uľahčenie prechodu mládeže zo skôl do praxe
4. Podpora vzniku nových pracovných miest pre nezamestaných a inovácií aktívnou politikou zamestanosti
5. Rozvoj občianskych iniciatív v obciach mestách a v regiónoch a participácie občanov na rozhodovaní vo verejnej správe
6. Podpora prípravy územia , výstavby, oprav a modernizácia bytového fondu
7. Modernizácia verejnej správy
8. Rozvoj celoživotného vzdelávania
9. Sociálny a kultúrny rozvoj spoločnosti v mestách obciach a regiónoch
10. Podpora spoločenskej integrácie skupín ohrozených sociálným vylučovaním a zlpešenie ich prístupu k informáciám , poradenským službám vzdelávaniu a zamestnaniu
11. Rozvoj sytémov prevencie kriminality drogových závislostí a daľších sociálne patalogických javov
12. Prispôbovanie kapacít vydelávania a sociáných služieb podľa vývoja a potrieb populácie v regióne , rozvoj individuálných foriem sociálnej satrostlivosti pre najstarších občanov.
13. Zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a sociálnej kohézie spoločnosti

• Strategická línia 3 : Regionálna integrita a trvalo udržateľný rozvoj

Priority

1. Modernizácia a rozvoj dopravných služieb a dopravnej infraštruktúry v trasách multimodálných koridorov a vybraných nadväzujúcích regionálnych železničných tratí
2. Realizácia úsekov diaľníc a rýchlostných komunikácií zahrnutých do chrbtových dopravných koridorov a zaistenie kvalitných cestných pripojení na sieť diaľníc a rychlostných komunikácii
3. Rozvoj technickej infraštruktúry miest , obci a regiónu,rozvoj infraštruktúry trvalo udržateľného rozvoja miest, obcí a regiónov (cyklotrasy, teledomy, kostry ekologickej stability)
4. Modernizácia , obnova a dobudovanie dopravného pripojenia prihraničných regionov na dopravbé siete, vrátane skapacitnenia priechodností hraníc
5. Skvalitnenie prenosových a miestných telekomunikčných sietí v prospech informačných technologií
6. Dosiahnuť kvalitu ovzdušia určenú imisnými limitmi s hlavnou orientáciou na dopravu a malé zdroje znečistenia a lokálne kúreniská ,
7. Znížiť prekračovania kritických záťaží a depozície znečisťujúcich látok
8. Zneškodňovať nebezpečné odpady vyhovujúcim spôsobom na vyhovujúcich zariadeniach,
9. Dobudovať sieť dotrieďovacích zariadení odpadov slúžiacich na separáciu využiteľných druhov odpadov,
10. Zvýšiť rozsah využiteľných druhov odpadov,
11. Pokračovať v sanáciách starých neriadených skládok a ďalších environmentálnych záťaží.
12. Dosiahnuť z hľadiska vodných ekosystémov dobrý stav povrchovej a podzemnej vody
13. Dosiahnuť v chránených oblastiach súlad so stanovenými cieľmi a limitmi
14. Dosiahnuť rovnováhu medzi odbermi a doplňovaním zásob vôd

• Strategická línia 4: Rozvoj poľnohospodárstva a vidieka

Podpora spoločnosti vo vidieckych oblastiach a presadzovanie zásad trvalo udržateľného ekonomického rozvoja v týchto oblastiach, zlepšenie ich environmentálnych aktív. Zlepšenie prostredia vo vybraných oblastiach postihnutých priemyselnou devastáciou. Zlepšenie regulácie vodného režimu pre poľnohospodárske využitie Ekologizácia lesného hospodárstva s dôrazom na mimoprodukčné schopnosti lesov

Priority

1. Rozvoj multifunkčného poľnohospodárstva
2. Trvalo udržateľný rozvoj vidieka , vzdelávanie, výchova a poradenstvo pre vidiek
3. Posilnenie konkurecieschopnosti poľnohospodárstva a vidieka
4. Ekologizácia lesného hospodárstva s dôrazom na mimoprodukčné schopnosti lesov

Servisné linky

Dominujúcim aspektom regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je vytváranie potrebných servisných liniek v záujme zabezpečenia dynamického rozvoja regiónov.

Servisná linka č.1 : Inštitucionálny rámec regionálneho rozvoja prejde v horizonte stratégie zásadnou, pre regionálny rozvoj priaznivou zmenou- vytvorením druhého stupňa regionálnej samosprávy. Realizácia regionálnej samosprávy a jeho úspešné fungovanie bude zaistené potrebnými aktivitami- programami a opatreniami na národohospodárskej úrovni v oblasti podpory regionálnych inštitúcii, informácií a personálnej prípravy.

Servisná linka č.2 : Finančné prostriedky pre posilnenie regionálneho rozvoja budú získavané jednak racionálnou alokáciou verejných rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov ako zabezpečením podmienok pre prístup k verejným fondom z fondov EU ako vo fáze pred prijatím Slovenskej republiky do EU tak po ich prijatí. Ako ďalší významný zdroj pre regionálny rozvoj bude všestranne podporovaný príliv zahraničného súkromného kapitálu pre priame investície v štrukturálne postihnutých a málo rozvinutých regiónov
 

4.4 Pozícia regiónov podľa strategických línii a cieľov rozvoja

Strategický cieľ: Zvýšenie HDP Slovenskej republiky na úroveň blízku priemeru HDP/obyv štátov EÚ, vyrovnanie regionálnych disparít a zlepšenie kvality životného prostredia

Od roku 1990 sa vývoj v jednotlivých regiónoch v dôsledku transformácie slovenskej ekonomiky na štandardnú trhovú ekonomiku a v závislosti od rôznych východiskových podmienok prejavil rozdielnou dynamikou. Úroveň hospodárskeho rozvoja jednotlivých regiónov a ich ekonomickej výkonnosti k definovaným strategickým cieľom Národnej rozvojovej stratégie je možné posudzovať podľa vybraných ukazovateľov, charakterizujúcich najmä objemom výroby produkcie a poskytovania služieb, dôchodkotvorným efektom ekonomických procesov, zamestnanosťou, úrovňou podnikovej sféry, stav infraštruktúry a životného prostredia a iné. V grafických a mapových prílohách sú uvedené vybrané ukazovatele regionálnej diferenciácie sociálno-ekonomických ukazovateľov SR a SR a EÚ. Najmä mapy č……

Strategická línia 1: Podpora rozvoja produktívnej ekonomiky a posilnenie jej konkurencieschopnosti.

• Hrubý domáci produkt: Na základe regionálnych účtov bol ŠÚ SR v spolupráci s Eurostatom zostavený HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS) na krajov (NUTS III). Vyjadruje produkciu vyrobenú v regióne všetkými ekonomickými jednotkami. Pri prerátaní v PPS sú eliminované kurzové rozdiely tak, aby bola výsledná hodnota za SR porovnateľná s EÚ.

• Ekonomická výkonnosť regiónu zvyčajne súvisí s jeho podielom na tvorbe HDP a počte nezamestnaných. Z hľadiska výkonnosti ekonomiky Slovenska má Bratislavský kraj osobitne postavenie. Jeho ekonomická sila je dôsledkom takého spolupôsobenia extenzívnych a intenzívnych faktorov * ekonomickej výkonnosti, kde produkcia tohoto kraja má dominantné postavenie, okrem poľnohospodárstva vo všetkých odvetviach národného hospodárstva. Na jeho území sa vytvára viac než 33% HDP a umiestňuje sa v ňom viac než 60% investícií alokovaných v SR. Spomedzi ostatných krajov SR má najvyššiu ekonomickú výkonnosťTrnavský a Banskobystrický kraj. Je to výsledok takého spolupôsobenia extenzívnych a intenzívnych faktorov ekonomickej výkonnosti, kde pri strednom relatívne vysokom podiele produkcie, je najvyšší podiel pridanej hodnoty spomedzi všetkých krajov SR. V týchto krajoch, obzvlášť však v Trnavskom kraji, za posledné obdobie najdynamickejšie rástlo pôsobenie intenzívnych faktorov ekonomickej výkonnosti súvisiace s rastom podielu pridanej hodnoty v rámci ekonomických aktivít rozvíjaných na území krajov. Strednú ekonomickú výkonnosť má Trenčiansky a Košický kraj (39-44 bodu EÚ)... Je to výsledok takého spolupôsobenia extenzívnych a intenzívnych faktorov ekonomickej výkonnosti, kde pri strednom a veľmi vysokom objeme produkcie nie je dostatočne vysoký, resp. je veľmi nízky podiel pridanej hodnoty. Týka sa to najmä Košického kraja, kde výkonnosť dôchodkotvorných procesov je najnižšia spomedzi všetkých krajov SR. Najnižšiu ekonomickú výkonnosť má Prešovský(29 %), Nitriansky a Žilinský kraj(36%). V prípade Prešovského kraja je to výsledok takého spolupôsobenia extenzívnych a intenzívnych faktorov ekonomickej výkonnosti, kde ani vysoký podiel pridanej hodnoty nestačí vyvážiť extrémne nízky podiel produkcie spojený s hlbokou podkapitalizácie kraja, ktorá v poslednom období nezaznamenala výrazné zlepšenie.

V prípade Nitrianskeho a Žilinského kraja je uvedená situácia výsledkom takého spolupôsobenia extenzívnych a intenzívnych faktorov ekonomickej výkonnosti, kde pri relatívne vysokom objeme produkcie je nízky podiel pridanej hodnoty. Napriek tomu, že v oboch krajoch za posledné obdobie mierne narástlo pôsobenie intenzívnych faktorov ekonomickej výkonnosti, zostáva podiel pridanej hodnoty súvisiaci s ekonomickými aktivitami na území týchto krajov nízky.

Stavebná produkcia na obyvateľov v krajoch SR v tis Sk

Predaj, obrat a trhové služby na obyvateľa

.

Podiel krajov na exporte v SR

Nové podnikateľské aktivity, (viď. mapu č 11) najviac malé a stredné podniky, vznikajú v celej zemi ako súčasť prebiehajúceho transformačného procesu ekonomiky, ďalšie sledované ukazovatele ako počet podnikov vzniknutých v roku 1998 a podnikateľská aktivita za rok 1998 potvrdzujú výrazne osobitú pozíciu Bratislavského kraja. Tieto aktivity v ostatných dvoch regiónoch Stredné a Západné Slovensko sa blížia priemeru SR. Prešovský , Košický a Trenčiansky kraj značne zaostáva.

Cezhraničný vplyv Z pohľadu ekonomického rozvoja existujú rozdielne podmienky v západných a východných oblastiach Slovenskej republiky v dôsledku geografických faktorov – na jednej strane blízkosť krajiny s vyspelou ekonomikou (Rakúsko) na strane druhej tzv. krajiny s tranzitívnou ekonomikou (Česko, Poľsko, Maďarsko) a samostatne Ukrajina. V tejto prechodnej etape cezhraničná ekonomická spolupráca východ-východ omnoho menej prispieva k rozvoji podnikov, než vzťahy západ -východ , predovšetkým z dôvodu implicitného transferu technológii, znalostí, investícii, obchodných príležitostí, cezhraničnej mobility pracovných síl

Strategická línia 3 : Regionálna integrita a trvalo udržateľný rozvoj

• Infraštruktúra - v minulosti značne zanedbávaná, má rastúci nepriaznivý dopad na rozmiestňovanie ekonomických aktivít, predovšetkým vo väzbe na dopravu. Chýbajú najskôr dopravné spojenia dôležité pre podporu rastu mestských oblastí, uľahčeniu vnútornej mobility vnútri krajiny. Pretrváva nedostatočné napojenie severného a východného Slovenska na transeurópske komunikačné ťahy a hlavné mesto, čo výrazne prispieva k nezáujmu investorov, najmä zahraničných. V súčasnej dobe sú prednostne realizované projekty diaľnic, rýchlostných ciest a tranzitných železničných koridorov v regiónoch, ktoré majú úzke väzby na Bratislavu.
• Pretrváva značná priestorová diferenciácia úrovne životného prostredia podľa regiónov SR. v dôsledku minulej priemyselnej činností a v dôsledku rozvoja automobilovej dopravy v Bratislave. Najviac je narušené životné prostredie v priemyselných mikroregiónoch ako Košice a okolie, Stredný Spiš, Horná Nitra, Bratislava.

• Z hľadiska odvetvovej štruktúry výroby má významné postavenie poľnohospodárstvo, predovšetkým v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Postavenie poľnohospodárstva v ostatných krajoch SR je podstatne nižšie a jeho význam spočíva v iných efektoch jeho pôsobenia na regionálny rozvoj. V rámci nich dôležitú úlohu má najmä krajinotvorný a ekologický efekt a rozvoj vidieka.
• Charakter vzťahu medzi rastom produktivity práce a miezd je regionálne diferencovaný a okrem úrovne produktivity práci závisí od regionálnych špecifík. Ekonomickú výkonnosť regiónu môže trvalo rásť iba vtedy, ak rastie produktivita práce naj jeho území a tento rast je väčší než je rast miezd. Vyšší rast produktivity práce než miezd sa zaznamenal v Bratislavskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Vyšší rast miezd než produktivity práce zas možno konštatovať v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Košickom kraji.

Strategická línia č.2 : Ľudské zdroje a sociálne podporné mechanizmy

• Nezamestnanosť:Druhým najviac používaným ukazovateľom v EÚ pre hodnotenie úrovne regiónov je miera nezamestnanosti. Charakteristickým znakom ekonomiky SR v transformačnom období je vysoká miera evidovanej nezamestnanosti a nízka tvorba pracovných miest. V roku 1999 miera nezamestnanosti Slovenska prudko vzrástla, k 31.7.1999 dosiahla 18,31 %. Slovenská republika v tomto ukazovateli značne prevyšuje priemer EÚ (10 %). Vyššiu mieru nezamestnanosti ako SR zaznamenáva len Španielsko. Rozdiely v hodnotách miery nezamestnanosti podľa úrovne NUTS III tzn. jednotlivých krajov sa nachádzajú v intervale od 7,2 % v Bratislavskom kraji až 21,3 % v Košickom kraji. Do skupiny krajov, ktoré presahujú priemer SR možno zaradiť kraje Košický Prešovský, Banskobystrický. Takmer totožné hodnoty ako je priemer SR mali Nitriansky a Žilinský kraj. Je potrebné zdôrazniť, že rozdiely v úrovni nezamestnanosti v rámci jednotlivých krajov tzn. na úrovni okresov majú značnú diferenciáciu. Mimoriadne hodnoty miery nezamestnanosti majú napríklad okresy východného a juhovýchodného Slovenska – okresy Rimavská Sobota, Revúca, Trebišov, Rožňava a Spišská Nová Ves,Gelnica, Stropkov,Sabinov, Sobrance (viac ako 30 %).
• Priemerná mesačná mzda dosahuje na Slovensku 10 212 Sk. Bratislavský región aj v tomto ukazovateli potvrdzuje svoju výnimočné a nadpriemerné postavenie v porovnaní s priemerom SR. Rozdiel oproti priemeru SR je 2 810 Sk. Porovnanie jednotlivých krajov SR zvýrazňuje zaostávanie Nitrianskeho a Prešovského kraja za priemerom SR. Rozdiel vo výške priemernej mesačnej mzdy medzi Prešovským a Bratislavským krajom je značný (4 684 Sk).
• Pre demografický vývoj na Slovensku je charakteristický znižujúci sa prirodzený prírastok obyvateľstva a starnutie populácie. Prírastky ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa premietajú do rastu nezamestnanosti, resp. sú absorbované šedou ekonomikou a odchodom za prácou do zahraničia. Výsledkom je narastajúce pnutie medzi ponukou práce a dopytom po práci. Najmenší rozdiel medzi ponukou a dopytom po práci je v Bratislavskom a Trenčianskom kraji. Výslednicou vysokého alebo nízkeho pnutia medzi ponukou a dopytom po práci je vysoká alebo nízka miera nezamestnanosti. ktorá je ovplyvnená najmä neriešením systémových problémov a reštrukturalizácie, nedostatočným previazaním medzi systémom vzdelávania (vrátane celoživotného) a trhom práce, nevhodným pomerom medzi sociálnymi a pracovnými príjmami, nízkou mobilitou pracovnej sily, nedostatočnými zdrojmi pre aktívnu politiku nezamestnanosti a nejasnými vlastníckymi vzťahmi v podnikoch.

• Z hľadiska peňažných príjmov obyvateľstva najvyššiu odkázanosť na mimoregionálne finančné zdroje má Prešovský a Žilinský kraj. Najvyššiu finančnú sebestatočnosť má zas Bratislavský a Trnavský kraj. (viď. mapu v prílohe)
• Najväčší podiel na celkových výdavkoch obyvateľstva SR za tovar a služby má Bratislavský (14,3%), Košický (13,8%), Nitriansky (13,3%) a Prešovský (13,0%) kraj. Kým v prípade Bratislavského kraja je dôsledok dôchodkovej vybavenosti obyvateľov, tak v prípade ostatných troch krajoch je to dôsledok ich počtu.
• Stredná dĺžka života mužov a žien je silným indikátorom kvality zdravia a života obyvateľov regiónov Slovenska. Podobne ako v mnohých krajinách aj na Slovensku existuje významná väzba strednej dĺžky života oboch pohlaví na úroveň vzdelania (vzdelanejší muži a ženy žijú signifikantne dlhšie ako menej vzdelaní) a na urbánnosť prostredia (obyvatelia miest žijú dlhšie ako obyvatelia vidieka). základného obrazu vstupuje epidemiológmi zatiaľ dostatočne nevysvetlený fenomén kratšieho života obyvateľov južného pohraničného pásu Slovenska. Začiatkom deväťdesiatych rokov žili na Slovensku najdlhšie muži z vysoko urbanizovaných  pôvodných okresov Bratislava - mesto, Trenčín, Liptovský Mikuláš, Topoľčany, Prievidza, Martin. U žien bolo poradie okresov s najvyššou strednou dĺžkou života: Prievidza, Trenčín, Liptovský Mikuláš, Topoľčany, Bardejov, Bratislava – mesto. Naopak najkratšia stredná dĺžka života mužov bola podľa poradia v okresoch Veľký Krtíš, Čadca, Trebišov, Lučenec, Levice, Komárno, Rimavská Sobota, Spišská Nová Ves a u žien v okresoch Košice – vidiek, Rimavská Sobota, Komárno, Trebišov, Levice, Rožňava, Bratislava – vidiek a Veľký Krtíš. Rozdiel medzi okresom s najvyššou dĺžkou života mužov Bratislava – mesto a okresom s najkratšou strednou dĺžkou života Veľký Krtíš predstavoval až 5,58 roka. U žien bol tento rozdiel medzi okresom Prievidza a okresom Košice – vidiek 2,99 roka. Všetky okresy s najvyššou dĺžkou života mužov aj žien s výnimkou Bardejova sa nachádzajú mimo Prešovského, Košického, Banskobystrického kraja. Z okresov s najkratšou strednou dobou života mužov a žien sa sedem nachádza v Košickom a Prešovskom kraji , ďalšie tri sú na Nitrianskom kraji, jeden na Žilinskom kraji
• Miera zapojenia občanov do správy vecí verejných a do spoločenského a kultúrneho života je nízka, čo má vplyv aj na nezáujem o opatrenia a priority regionálnej politiky a nízky stupeň ich akceptácie obyvateľstvom. Nepriaznivá situácia je v trvalej udržateľnosti inak rozvinutého tretieho sektora, ktorý má vysoký význam z hľadiska regionálnej politiky (najmä v oblasti interaktívneho regionálneho plánovania, pomoci marginalizovaným skupinám a i.). Najväčším problémom rozvoja sektora je jeho odkázanosť na vonkajšie zdroje financovania.

4.5 Prioritný región

Vláda SR uznesením číslo 923 zo dňa 27. októbra 1999 schválila prioritné regióny pre realizáciu Integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja a čerpanie pomoci Phare 2000:

• Slovensko - východ, zložený z Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja,
• Slovensko - severozápad, zložený zo Žilinského a Trenčianskeho kraja,
• Slovensko - juhozápad, zložený z Nitrianskeho a Trnavského kraja,

V. Súlad s Partnerstvom pre vstup s NPAA, s predštrukturálnymi programami EÚ a organizačné zabezpečenie
 

5.1 Vzťah Národnej rozvojovej stratégie a Partnerstva pre vstup a Národného programu

pre prijatie acquis

• Národná rozvojová stratégia definuje dva strategické výhľadové ciele.
• Strategické výhľadové ciele sú:

• Národná rozvojová stratégia (ďalej NRS) je v súlade so strednodobými prioritami Partnerstva pre vstup v oblasti ekonomickej a sociálnej súdržnosti: "vypracovať celoštátnu politiku pre oblasť ekonomickej a sociálnej súdržnosti s cieľom zmierniť rozdiel v HDP na obyvateľa oproti EÚ; pripraviť sa na implementáciu programov regionálneho rozvoja a iniciatív Spoločenstva; zdokonaliť administratívne štruktúry a spresniť rozdelenie zodpovednosti za otázky regionálnej politiky".
• NRS súvisí s Národným programom pre prijatie acquis (ďalej NPPA), kapitolou 3 Schopnosť prijať podmienky členstva, podkapitola 3.5 Ekonomická a sociálna súdržnosť, časť 3.5.2 Regionálna politika a súdržnosť a všeobecný cieľom regionálnej politiky zabrániť ďalšiemu úpadku v regiónoch, zabezpečiť ich vyvážený ekonomický rozvoj a odstrániť hlavné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi v sociálnych, ekonomických, kultúrnych a infraštrukturálnych podmienkach.
• NRS je v súlade s NPPA, kapitolou 3 Schopnosť prijať podmienky členstva, podkapitola 3.5 Ekonomická a sociálna súdržnosť, časť 3.5.1 Zamestnanosť a sociálna politika - strednodobé priority v oblasti Zamestnanosť, konkrétne implementáciou rekvalifikačných programov s cieľom zabezpečiť previazanosť s dopytom trhu práce a kvalifikáciou registrovaných nezamestnaných a zamestnaných, ako aj podporou prípravy a implementácie regionálnych a miestnych plánov rozvoja zamestnanosti.
• NRS je v súlade s NPPA, kapitolou 2 Ekonomické kritéria, podkapitola 2.2 Opatrenia na zabezpečenie splnenia Kodanských kritérií, časťou Fungujúca trhová ekonomika vrátane štrukturálnych reforiem a časťou Schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám.
• NRS je v súlade s NPPA, kapitolou 3 Schopnosť prijať podmienky členstva, podkapitola 3.4 Sektorové politiky, časť 3.4.1 Priemyselná politika, konkrétne reštrukturalizáciou priemyslu zameranej na kritický stav v jednotlivých sektoroch a podnikoch, zvýšením exportu, znížením spotreby energie, zvýšením produktivity prácea podielu pridanej hodnoty, podporou vytvárania prostredia podporujúceho podnikanie a priame zahraničné investície, podporou malého a stredného podnikania a podporou regionálneho rozvoja.
• NRS je v súlade s NPPA, kapitolou 3 Schopnosť prijať podmienky členstva, podkapitola 3.4 Sektorové politiky, časť 3.4.2 Poľnohospodárstvo - Štrukturálna politika a to s plnením základných opatrení politiky štrukturálneho, agro-environmentálneho a vidieckeho rozvoja definovaných v rámci Plánu rozvoja vidieka v nasledujúcich oblastiach: modernizácia niektorých zariadení potravinárskeho priemyslu a testovacích a diagnostických zariadení, reštrukturalizácie agro-potravinárskeho sektora s cieľom zvýšiť jeho konkurencieschopnosť, rozvoj environmentálneho nahliadania v poľnohospodárstve a biodiverzity a rozvoj ľudských zdrojov.
• NRS je v súlade s NPPA, kapitolou 3 Schopnosť prijať podmienky členstva, podkapitola 3.4 Sektorové politiky, časť 3.4.5 Doprava konkrétne prepojením dopravnej siete SR s európskou sieťou pri ekvivalentnom kvalitatívnym štandarde.
• NRS je v súlade s NPPA, kapitolou 3 Schopnosť prijať podmienky členstva, podkapitola 3.4 Sektorové politiky, časť 3.4.6 Malé a stredné podnikanie konkrétne posilnením pozície malých a stredných podnikov a stimuláciou ich rastu, zvýšením ich konkurencieschopnosti a urýchlením ich internacionalizácie a prieniku na nové trhy.
• NRS je v súlade s NPPA, kapitolou 3 Schopnosť prijať podmienky členstva, podkapitola 3.6 Kvalita života a životné prostredie, časť životné prostredie implementáciou technických opatrení súvisiacich s prijatím súvisiacich direktív EK/EÚ v oblastiach voda, odpady, vzduch a ochrana prírody.

Mechanizmus rozhodovania a koordinácie pre oblasť prípravy a realizácie IP zabezpečujú 2 navzájom prepojené články – Národný programovací a monitorovací výbor a regionálne riadiace a monitorovacie výbory. V rámci tohoto organizačného rámca sa uplatnia princípy decentralizácie, partnerstva, programovania a koordinácie.

• Národný programovací a monitorovací výbor (NPMV)

Medzi povinnosti NPMV patrí najmä koordinácia činností spojených s politikou hospodárskej a sociálnej súdržnosti, koordinácia a monitorovanie prípravy a realizácie programov EÚ na podporu štrukturálnych opatrení – Phare 2000, SAPARD, ISPA, SPP. Taktiež vyhotovenie informačných správ, uskutočňovanie hodnotení a iné podľa štatútu NPMV.

Členmi NPMV sú zástupcovia relevantných ministerstiev, ekonomickí a sociálni partneri, zástupca EK.

NPMV koordinuje činnosť Regionálnych riadiacich a monitorovacích výborov.

• Regionálne riadiace a monitorovacie výbory (RRMV)

Regionálne riadiace a monitorovacie výbory sú zriadené pre každý región, tzn. pre Bratislavu , Slovensko – severozápad, Slovensko - juhozápad a Slovensko – východ (bod 6.3.2, tab. č. 21).

Medzi povinnosti RRMV patrí najmä celková príprava, vypracovanie a realizácia ROP, príprava informatívnych a hodnotiacich správ v priebehu realizácie ROP.

Členmi RRMV sú zástupcovia krajov, okresov, obcí, ministerstiev zodpovedných za realizáciu programov SAPARD a ISPA, regionálnych rozvojových agentúr, vysokých škôl, hospodárskej sféry, tretieho sektora a pod.

5.3 Ohodnotenie vplyvu IP a ROP na životné prostredie

• Strategické environmentálne hodnotenie (SEA)

V Slovenskej republike v súčasnosti v zmysle paragrafu 35 zákona 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie hodnoteniu musí návrh zásadnej rozvojovej koncepcie najmä v oblasti energetiky, baníctva, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva a cestovného ruchu a územnoplánovacej dokumentácie veľkého územného celku a sídelných útvarov vybraných miest, najmä centier oblastí mestských pamiatkových rezervácií, kúpeľných miest a zvlášť znečistených lokalít obsahovať hodnotenie z hľadiska jeho predpokladaných vplyvov na životné prostredie a podľa potreby tiež návrh opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov.

V tejto súvislosti sa uskutoční strategické environmentálne posúdenie jednotlivých regionálnych operačných programov a IP.

• Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA)

Projekty, ktoré budú prílohou regionálnych operačných programov, budú obsahovať EIA.
 
 

Prílohy

Strategické priority - vymedzujúce základné oblasti pre trvalo udržateľný sociálne- ekonomický rozvoj

Priority -definujú základné ciele v rámci strategických priorít

Opatrenia -podrobnejšie špecifikujú priority

Servisné linky sú spojenia medzi strategickými prioritami a klientmi

Grafy
Tabuľky
Mapy

Vysvetlivky

Národná úroveň – národná rozvojová stratégia