English version

Integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja SR
časť 1 - Národná rozvojová stratégia

Vypracoval: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR november 1999
 

Zoznam autorov :

Jozsef Berényi
Ľuboš Hrivňák
Ivan Ivančin
Ján Janiga
Tomáš Kostický
Juraj Mesík
Ján Roháč
Robert Schodl
Kamil Smetana
Ján Strelecký
Peter Ťapák
Helena Woleková
Ivan Zemko
Katarína Zubrická
Autorské kolektívy krajských úradov

Poďakovanie.

Práce na IP regionálneho rozvoja sa zúčastnilo v krajoch a centre viac než 50 ľudí. Tí všetci prispeli k naplneniu dvoch základných princípov tvorby IP- princípu partnerstva a konsenzu.

Ďakujeme všetkým, ktorý sa na vypracovaní IP podieľali - ako spolupracovníci, odborní poradcovia, koordinátori či ako kritici. Predovšetkým ďakujeme Národnej koordinačnej skupine, regionálnym koordinačným skupinám a všetkým pracovným skupinám za neformálnu racionálnu spoluprácu a cenné rady, ktoré pomohli v relatívne krátkom čase stratégiu dokončiť v podobe, ktorú predkladáme.
 

Úvod

Slovenská republika sa od svojho vzniku usiluje o začlenenie do euroatlantických štruktúr. Vstup do Európskej Únie sa javí ako jediný reálny variant zabezpečujúci všestranný a udržateľný rozvoj spoločnosti, ako aj udržanie tempa rozvoja s najvyspelejšími krajinami v podmienkach globalizácie ekonomiky a spoločnosti. Z týchto dôvodov vláda SR vo svojom programovom vyhlásení v decembri 1998 označila členstvo v EU za svoj "strategický cieľ " a jednu z najdôležitejších politických a ekonomických priorít.

V súčasnosti v Slovenskej republike teda prebieha zložitý proces transformácie ekonomiky a spoločnosti a vytvorenia potrebného inštitucionálneho a legislatívneho rámca na prevzatie a implementáciu pravidiel Európskej Úni. Pre tieto zámery je potrebné zmapovať problémy a východiská predvstupového obdobia a vytýčiť socio-ekonomické a enviromentálne rozvojové ciele a priority Slovenskej republiky.

Prvým výsledkom tohto úsilia je Národná rozvojová stratégia ako prvá časť Integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoj (IP). Základným zámerom Národnej rozvojovej stratégie je integrácia zásad a cieľov hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky do spoločnej politiky rozvoja Slovenskej republiky. Navrhovaná rozvojová stratégia je založená na princípoch stratégie trvalo udržateľného života a koncepcie trvalo udržateľného rozvoja.

IP je strednodobým rozvojovým programom hospodárskej a sociálnej súdržnosti na obdobie 2000-2002, podporujúci štrukturálnu a inštitucionálnu reformu. Slúži ako vodítko pre strategické rozhodnutia vlády najmä v oblasti regionálneho rozvoja a využitia predvstupových fondov EU a pre zameraní aktivít partnerov podieľajúcich sa ne regionálnom rozvoji v Slovenskej republike.

Dokument spojením finančnej pomoci vlády SR, súkromného sektora a EÚ prostredníctvom predvstupových fondov (Phare 2000, Sapard, Ispa), sa zameriava na znižovanie rozdielov medzi regiónmi podporou :

IP je predobrazom budúceho konvergenčného programu v prístupovom procese SR k EÚ a je predbežným výstupom pripravovaného Národného rozvojového programu pre programovacie obdobie 2000-2006.

Realizácia strategických cieľov plánu je vymedzená najmä pre vybraté regióny Slovenskej republiky vládou SR.

Dokument je vypracovaný na základe uznesenia vlády SR č. 610/1999 zo dňa 7. júla 1999, a je v súlade so:

Materiál svojou štruktúrou sa člení na 5 veľkých častí: Jednotlivé časti sú navzájom prepojené a je dodržaná vnútorná súdržnosť s cieľmi rozvojovej stratégie SR. IP stanovuje rámcové rozpočtové pravidlá pre obdobie 2000-2002 v oblasti regionálnej a štrukturálnej politiky.
  1. Geografický popis. makroekonomický rámec a odvetvia


1. Základné údaje o Slovenskej republike

Slováci 85,7%, Maďari 10,6%, Rómovia 1,6% Češi 1,1%. Rusíni a Ukrajinci 0,6%, Iní 0,4 % 2. Stav slovenského hospodárstva v období 1994-1998 – makroekonomické ukazovatele za rok 1998
    1. Makroekonomické ukazovatele
tab. č.1
Ukazovateľ
Merná jednotka
1995
1996
1997
1998
Prírastok HDP (v stálych cenách oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka)
%
6,9
6,6
6,5
4,4
Miera inflácie
%
7,2
5,4
6,4
5,6
Miera nezamestnanosti podľa Výberového zisťovania prac. Síl
%
13,1
11,3
11,8
12,5
Saldo bilancie zahraničného obchodu tovarov a služieb (v bežných cenách)
mld. Sk
9,4
- 69,2
- 67,5*
- 80,1
Saldo štátneho rozpočtu
mld. Sk
- 8,3
- 25,6
37,0**

- 17,0***

- 19,2
Investície v bežných cenách
% zmena
20
48,7
16,1
13,1
Priemerná nominálna mesačná mzda
Sk
7 195
8 154
9 226
10 003
Rast priemernej nom. Mesačnej mzdy
% zmena
14,3
13,3
13,1
9,6
Rast priem. reálnej mesačnej mzdy
% zmena
4,0
7,1
6,6
2,7
Diskontná sadzba
%
11,0
8,8
8,8
8,8
    1. Priemysel a služby
    1. Malé a stredné podnikanie
tab. č. 2 - Porovnanie MSP v SR a EÚ v roku 1997
Veľkosť podniku (počet zamestnancov)   0-9 10-49 50-249 250 a viac
Počet podnikov /mil. obyv. SR
8 635,3
1 311,6
623,7
147,2
 
46 340,5
2 962,5
442,4
93,8
Hrubá produkcia/podnik

(mil. EUR)

SR
0,088
0,532
2,091
28,095
 
0,200
3,000
16,000 
175,000
Zamestnanosť/mil. obyv. SR
28 478,7
28 725,6
76 581,2
162 783,4
 
99 195,7
56 595,2
40 402,1
102 466,5
Pridaná hodnota/zamestnanca (1000 EUR) SR
13,7
10,9
6,0
8,6
 
30,0
40,0
50,0
55,0
    1. Cestovný ruch
tab. č. 3
Ukazovateľ
1996
1997
1998
Príjazdy (v tis. osôb)
33 113,4
31 741,7
32 735,0
Výjazdy (v tis. osôb)
22 897,7
22 135,1
23 740,7
Príjmy z aktív. zahr. CR (v mil. USD)
672,8 
545,5
488,9
Výdavky na pasív. zahr. CR (v mil. USD) 
482,8
438,9
474,3
Saldo (v mil. USD)
190,0
106,6
14,6
    1. Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, rozvoj vidieka
tab. č. 4 údaje z roku 1996
  ČR Maďarsko Poľsko SR
Podiel poľnohospodárstva na:          
- tvorbe HDP (%)
1,7
3,0
7,2
6,6
4,7
- zamestnanosti (%)(+ lesn. a ryb.)
5,1
6,0
8,2
26,9
6,5
Pracovníci na 100 ha p.p.
5,2
7,0
5,3
23,4
5,9
  1. Ľudské zdroje
    1. Trh práce
    1. Bývanie
tab. č. 5 - Počet bytov na 1000 obyvateľov SR
Krajina
1988
1996
Holandsko
385
409
Dánsko
450
462
Rakúsko
431
445
SRN
452
434
Švajčiarsko
460
461
Veľká Británia
405
420
Maďarsko
374
393
Poľsko
286
303
ČR
352
359
SR
300
312
    1. Vzdelávanie a odborná príprava
Najviac EAO so základným vzdelaním a bez vzdelania mali Košický kraj (14,3%) a Trnavský kraj (13,7%), najmenej Bratislavský kraj (7,9%).
    1. Veda a technika
    1. Tretí sektor
    1. Zdravotný stav a kvalita života
4. Technická infraštruktúra a životné prostredie
    1. Doprava
tab. č. 6 - Železničná doprava
Krajina
Dĺžka tratí celkom

(km)

Dĺžka tratí so širokým rozchodom (km)
Dĺžka tratí s norm. rozchodom (km)
Dĺžka tratí s úzkym rozchodom (km)
Hustota tratí

(km/km2)

Rakúsko
5 672
-
5 336
336
0,068
Taliansko
16 014
-
16 014
-
0,053
Francúzsko
31 852
-
31 688
164
0,058
SRN
40 826
-
40 726
100
0,114
Portugalsko
2 850
2 576
-
274
0,031
Slovensko
3 673
106
3 515
52
0,074
tab. č. 7 - Cestná doprava
Krajina
Rozloha

(km2)

Diaľnice

(km)

Štátne cesty

(km)

Hustota cestnej siete (bez miestn. komunik.)

(km/km2)

Stupeň motorizácie

(počet áut na 1000 obyvateľov)

Rakúsko
83 900
1 607
30 200
0,379
469
Taliansko
301 300
6 439
158 200
0,546
577
Francúzsko
544 000
8 600
387 000
0,727
478
SRN
357 000
11 300
219 800
0,647
505
Portugalsko
91 900
710 
55 100
0,607
297
EÚ celkom
3 236 200
46 633
1 219 700
0,391
454
Slovensko
49 034
370
17 636
0,367
211
    1. Telekomunikácie
tab. č. 8
Ukazovateľ
SK 97
SK 98
CZE
POL
HUN
GRE
POR
SPA
IRL
EU
Počet fix. telef. na 100 obyv.
25,9
28,6
36,0
21,9
33,2
52,9
42,1
41,3
44,3
56,1
Miera digitalizácie v %
50,6
62,0
67,0
62,0
75,7
62,0
100,0
88,8
100,0
95,0
Počet mobil. telef. na 100 obyv.
4,0
9,0
9,8
3,8
10,1
11,4
15,4
16,9
16,6
30,0
    1. Energetika :
    1. Životné prostredie:
Imisie. Monitorovanie lokálneho znečistenia ovzdušia sa uskutočňuje v 29 lokalitách Slovenska. Je možné konštatovať, že v imisiách oxidu siričitého sa už v období niekoľkých rokov nevyskytujú prípady prekročenia imisných limitov. Oxidy dusíka sú pri nepriaznivých rozptylových podmienkach prekračované na monitorovacích staniciach v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach. Odpadové vody. V súčasnosti hlavný zdroj znečistenia vôd predstavujú bodové zdroje znečistenia. V období rokov 1991 - 1993 bola produkcia množstva odpadových vôd stabilizovaná napriek výraznému poklesu hospodárskych aktivít vyjadrených tvorbou hrubého domáceho produktu. V období 1994 - 1997 bol zaznamenaný pokles v produkcii odpadových vôd z 557 mil. m3 na hodnotu 507 mil. m3, čo predstavuje pokles o 8%. V tom istom období bol zaznamenaný nárast podielu čistených odpadových vôd z 88,7% v roku 1994 na hodnotu 95,4% v roku 1997, čo predstavuje nárast o 6,7%. Od roku 1990 má znečistenie odpadových vôd klesajúcu tendenciu, v dôsledku obmedzenia výrob výrazne znečisťujúcich životné prostredie, zvýšenia ceny vody, technologických zmien vo výrobe a uvádzania do prevádzky nových čistiarní odpadových vôd. Počet čistiarní odpadových vôd v roku 1997 predstavoval 296. Osobitným a dlhodobo pretrvávajúcim problémom sú v súčasnosti niektoré prevádzkované ČOV, hlavne vo veľkých mestských aglomeráciách, ktoré sú hydraulicky a látkovo preťažené a ich technológia čistenia odpadových vôd už nezodpovedá kritériám legislatívnych predpisov.

Pitná voda a priemerná spotreba vody na obyvateľa. V období rokov 1991 - 1998 bol zaznamenaný trvalý nárast počtu obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov z hodnoty 76,3% na hodnotu 81,3%, čo predstavuje nárast o 5%. V období 1991 - 1997 prišlo k poklesu priemernej spotreby vody v domácnostiach zo 183,1 l/obyvateľa/deň na 131,9 l/obyvateľa/deň, čo predstavuje pokles o 28%. Počet obyvateľov napojených na kanalizáciu trvalo rástol v období 1992 - 1997 z 50,9% na hodnotu 53,7% čo predstavuje nárast v tomto ukazovateli o 2,9%. V nasledujúcom období sa neočakáva výraznejší nárast počtu obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu, čo súvisí so skutočnosťou, že takmer všetky väčšie sídla sú už odkanalizované a zostávajúca časť populácie je rozptýlená v sídlach vidieckeho charakteru.

Nakladanie s odpadmi. Poradie spôsobov zneškodňovania odpadov z hľadiska ich významnosti reprezentovanej množstvom je nasledovné: skládkovanie, biologická úprava, fyzikálno-chemická úprava, spaľovanie a skladovanie. V roku 1997 bolo v SR prevádzkovaných 540 skládka z nich len 124 vyhovovalo v plnom rozsahu technickým požiadavkám. V roku 1997 sa zneškodnilo spaľovaním o 110 tisíc ton odpadov menej ako v roku 1996. Tato skutočnosť bola vyvolaná nevyhovujúcim technickým stavom spaľovní a sprísnením požiadaviek na emisné limity spaľovní. V SR je v prevádzke 78 spaľovní z nich 39 slúži na spaľovanie odpadov zo zdravotníckych zariadení. Komunálny odpad sa spaľuje hlavne v dvoch spaľovniach v Bratislave a Košiciach. Z celkového množstva zvláštnych a nebezpečných odpadov sa v roku 1997 využilo 54,6%. Najväčší podiel využitých odpadov predstavovali odpady s chovov zvierat, ďalej sa využíval železný šrot, zberový papier a zberové sklo. Menší podiel pri využití ako druhotné suroviny predstavovali odpadová guma a pneumatiky, farebné kovy, odpadový textil odpadové plasty a odpadové oleje. II. SWOT analýza

Analýza SWOT zhrňuje základné analytické poznatky o faktoroch, ktoré je možné využiť v prospech regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (silné stránky a príležitosti) a faktoroch , ktorým je potrebné navrhovanou regionálnu stratégiou čeliť, resp eliminovať (slabé stránky a ohrozenie )

Súhrnná SWOT analýza je komparatívnou syntézou dielčích SWOT analýz NUTS III, vypracovaných jednotlivými krajmi SR.

Silné stránky

Za silné stránky SR možno v horizonte strategie regionálneho rozvoja považova:

Slabé stránky

Ako slabé stránky SR sa v horizonte stratégie regionálneho rozvoja javí najmä:

Príležitosti

Príležitosti v horizonte stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky predstavujú predovšetkým tieto skutočnosti

Ohrozenia

Očakávané najzáväznejšie ohrozenia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je možné charakterizovať takto


III. Charakteristika územno-štatistických jednotiek podľa NUTS

Pre potreby , SWOT analýzy, vytváranie regionálnych riadiacich a monitorovacích výborov, sú chápané ako základné plánovacie regióny - regióny NUTS .

Vymedzenie plánovacích jednotiek pre regionálnu politiku a čerpanie pomoci z predštrukturálnych a štrukturálnych fondov EÚ je potrebné rozhodnúť na úrovni vlády SR.

Slovenská republika má podľa územno-správneho členenia 8 krajov, 79 okresov a 2 878 obcí. Územná systemizácia SR podľa Nomenclature des Unites Territorial Statistique (NUTS) je po predbežnej dohode medzi EUROSTATOM a Štatistickým úradom SR* na základe Opatrenia ŠÚ č. 75 zo dňa 4. marca 1998 nasledovná (mapa č. ):

tab. č. 9 - NUTS II podľa predbežnej dohody ŠÚ SR a EUROSTAT-u
 
počet
 
NUTS I
1
Slovenská republika
NUTS II
4
Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko

Východné Slovensko 

NUTS III

8

Bratislavský kraj, Trnavský kraj, Trenčiansky kraj,

Nitriansky kraj, Banskobystrický kraj, Žilinský kraj, 

Košický kraj, Prešovský kraj

NUTS IV
79
Okresy: Prešov, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice - okolie, Gelnica, Michalovce, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, , Žilina, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Trenčín, Bánovce n. Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto n. Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trnava, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce
NUTS V 
2 878 
Obcí

Nariadenie Rady EÚ 1260/1999 z 21. júna 1999 k Všeobecným opatreniam pre štrukturálne fondy, kapitola č. 2 - geografické oprávnenie pre prioritné ciele EÚ stanovuje: Regióny spadajúce pod cieľ 1 EÚ sú regióny korešpondujúce s úrovňou NUTS II, ktorých HDP na obyvateľa, merané v parite kúpnej sily bolo za posledné 3 roky k 26. marcu 1999 nižšie ako 75 % priemeru EÚ.

Profily krajov

Sociálno-ekonomické profily krajov charakterizujú jednotlivé územné celky v rámci SR, porovnávajú ich navzájom a špecifikujú ich individuálne črty a odlišnosti, ktoré definujú celkové regionálne väzby v rámci Slovenskej republiky (za rok 1998).

Profil krajov regiónu NUTS II – Bratislavský kraj

Bratislavský kraj- NUTS III

tab. č. 10
 

Rozloha (1998): 2053 km? Pridaná hodnota v mil Sk (1998): 229 779
Počet obyvateľov (k 31.12.1998): 617 599 Pridaná hodnota v Sk/obyv. (1998): 317 618
Hustota obyvateľov (obyv./km?)(1998): 300,8 Priemerná mes. mzda v Sk (1998): 13 022
Ekon. Aktívne obyv. s VŠ vzdelaním v % (1998): 25 Podnikateľská aktivita – FO/1000 obyv. (1998): 86
Priem. Miera evid. Nezamestnanosti v % (1998): 4,44 Podnikateľská aktivita – PO/1000 obyv. (1998): 36

Sídelná charakteristika územia : Bratislavský kraj má medzi krajmi SR osobitné postavenie, najmä vďaka hlavnému mestu SR a s tým spojenými administratívnymi funkciami, polohe na dôležitej európskej komunikačnej línii SZ – JV, ako aj bezprostrednej blízkosti členského štátu EÚ.

Profil krajov regiónu NUTS II – Západné Slovensko

Trnavský kraj- NUTS III

tab. č. 11
 

Rozloha (1998): 4148 km? Pridaná hodnota v mil Sk (1998): 61 946
Počet obyvateľov (k 31.12.1998): 550 652 Pridaná hodnota v Sk/obyv. (1998): 112 621
Hustota obyvateľov (obyv./km?) (1998): 132,8 Priemerná mes. mzda v Sk (1998): 9 502
Ekon. aktívne obyv. s VŠ vzdelaním v % (1998): 8,6 Podnikateľská aktivita – FO/1000 obyv. (1998): 60
Priem. miera evid. Nezamestnanosti v % (1998): 11,37 Podnikateľská aktivita – PO/1000 obyv. (1998): 12

Trnavský kraj tvorí sústava nodálnych systémov, kde vzťahy jadier ku krajskému mestu sú pomerne málo intenzívne a pohraničné regióny spolu takmer vôbec nekomunikujú, prejavuje sa však gravitácia k Bratislave.

Trenčiansky kraj- NUTS III

tab. č. 12
 

Rozloha (1998): 4 501 km? Pridaná hodnota v mil Sk (1998): 60 239
Počet obyvateľov (k 31.12.1998): 609 739 Pridaná hodnota v Sk/obyv. (1998): 98 747
Hustota obyvateľov (obyv./km?) (1998): 135,5 Priemerná mes. mzda v Sk (1998): 9 150
Ekon. Aktívne obyv. s VŠ vzdelaním v % (1998): 8,1 Podnikateľská aktivita – FO/1000 obyv. (1998): 49
Priem. Miera evid. Nezamestnanosti v % (1998): 9,02 Podnikateľská aktivita – PO/1000 obyv. (1998): 13

Trenčiansky kraj sa skladá z dvoch, do istej miery oddelených a heterogénnych regiónov. Jadro okresu tvorí oblasť stredného Považia orientovaná v smere S-J, druhú časť hornonitrianska oblasť.

Nitriansky kraj -NUTS III

tab. č. 13
 

Rozloha (1998): 6 343 km? Pridaná hodnota v mil Sk (1998): 61 571
Počet obyvateľov (k 31.12.1998): 716 560 Pridaná hodnota v Sk/obyv. (1998): 85 888
Hustota obyvateľov (obyv./km?) (1998): 113,0 Priemerná mes. mzda v Sk (1998): 8 891
Ekon. Aktívne obyv. s VŠ vzdelaním v % (1998): 6,9 Podnikateľská aktivita – FO/1000 obyv. (1998): 55
Priem. Miera evid. Nezamestnanosti v % (1998): 15,69 Podnikateľská aktivita – PO/1000 obyv. (1998): 11


 
 

Profil krajov regiónu NUTS II – Stredné Slovensko

Žilinský kraj – NUTS III

tab. č. 14
 

Rozloha (1998): 6 788 km? Pridaná hodnota v mil Sk (1998): 61 244
Počet obyvateľov (k 31.12.1998): 691 201 Pridaná hodnota v Sk/obyv. (1998): 88 720
Hustota obyvateľov (obyv./km?) (1998): 101,8 Priemerná mes. mzda v Sk (1998): 9 010
Ekon. Aktívne obyv. s VŠ vzdelaním v % (1998): 9,8 Podnikateľská aktivita – FO/1000 obyv. (1998): 54
Priem. Miera evid. Nezamestnanosti v % (1998): 11,91 Podnikateľská aktivita – PO/1000 obyv. (1998): 13

Žilinský kraj má významné postavenie v rámci Slovenska z hľadiska priaznivého demografického potenciálu, strategickej dopravnej polohy, najmä vzhľadom ČR a Poľsku a vysokému potenciálu rozvoja cestovného ruchu.

Banskobystrický kraj– NUTS III

tab. č. 15
 

Rozloha (1998): 9 455 km? Pridaná hodnota v mil Sk (1998): 75 979
Počet obyvateľov (k 31.12.1998): 663 492 Pridaná hodnota v Sk/obyv. (1998): 114 491
Hustota obyvateľov (obyv./km?) (1998): 70,2 Priemerná mes. mzda v Sk (1998): 9 342
Ekon. aktívne obyv. s VŠ vzdelaním v % (1998): 9,6 Podnikateľská aktivita – FO/1000 obyv. (1998): 50
Priem. miera evid. Nezamestnanosti v % (1998): 16,72 Podnikateľská aktivita – PO/1000 obyv. (1998): 15

Banskobystrický kraj je charakteristický polycentrickosťou, čo je odrazom prírodných podmienok. Z toho vyplýva aj nízka úroveň väzieb medzi južnými a východnými centrami kraja a krajským mestom.

Profil krajov regiónu NUTS II – Východné Slovensko

Prešovský kraj– NUTS III

tab. č. 16
 

Rozloha (1998): 8 993 km? Pridaná hodnota v mil Sk (1998): 52 239
Počet obyvateľov (k 31.12.1998): 480 875 Pridaná hodnota v Sk/obyv. (1998): 67 046
Hustota obyvateľov (obyv./km?) (1998): 86,6 Priemerná mes. mzda v Sk (1998): 8 338
Ekon. Aktívne obyv. s VŠ vzdelaním v % (1998): 9,2 Podnikateľská aktivita – FO/1000 obyv. (1998): 44
Priem. Miera evid. Nezamestnanosti v % (1998): 19,26 Podnikateľská aktivita – PO/1000 obyv. (1998): 12

Prešovský kraj sa z regionálneho hľadiska delí na tri časti, pričom oba okrajové nodálne systémy majú svojský systém regionálnych väzieb a navzájom prakticky nekomunikujú, zatiaľ čo pre centrálnu časť kraja je prirodzeným centrom krajské mesto.

Košický kraj– NUTS III

tab. č. 17
 

Rozloha (1998): 6 753 km? Pridaná hodnota v mil Sk (1998): 78 492
Počet obyvateľov (k 31.12.1998): 763 264 Pridaná hodnota v Sk/obyv. (1998): 102 967
Hustota obyvateľov (obyv./km?) (1998): 113 Priemerná mes. mzda v Sk (1998): 10 158
Ekon. Aktívne obyv. s VŠ vzdelaním v % (1998): 8,1 Podnikateľská aktivita – FO/1000 obyv. (1998): 47
Priem. Miera evid. Nezamestnanosti v % (1998): 18,88 Podnikateľská aktivita – PO/1000 obyv. (1998): 15

Košický kraj má osobitné postavenie spomedzi ostatných krajov SR, krajské mesto Košice vytvára druhé najvýznamnejšie jadro Slovenska, určitú protiváhu Bratislavy a centrum celej východnej časti SR.
 
 
 

IV. Národná rozvojová stratégia Slovenskej republiky

4.1 Strategická vízia do roku 2012

4.2. Vymedzenie strategických cieľov na roky 2000-2002

Stratégia sa riadi nasledujúcimi princípmi :

Stratégiou Integrovaného plánu je zlepšovať kvalitu života občanov a sociálnu súdržnosť spoločnosti, najmä vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj Slovenska a posilniť rast príjmu a tvorbu pracovných príležitostí.

Tento zámer sa premieta do troch strategických cieľov:

Tieto dlhodobé strategické ciele stanovené do roku 2012 budú naplnené pre roky 2000-2002 prostredníctvom IP, a Koncepciou reformy verejnej správy.

Realizácia 3 strategických cieľov je dekomponovaná do štyroch strategických priorít , v rámci ktorých bolo zadefinované 31 priorít regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

4.3 Vymedzenie strategických línii, priorít, opatrení a servisných liniek

    1. Strategická línia - vymedzujúce základné oblasti pre trvalo udržateľný sociálne- ekonomický rozvoj
    2. Priority -definujú základné ciele v rámci strategických línii
    3. Opatrenia -podrobnejšie špecifikujú priority
    4. Servisné linky sú spojenia medzi prioritami a klientmi
Vymedzenie 4 strategických priorít vychádza zo zásad využitia prostriedkov štrukturálnych fondov (programu PHARE 2000), ktoré umožní čerpať prostredníctvom servisných liniek.

Strategické priority pokrývajú problémy a následne priority určujú ciele, ktoré sú prierezového celoštátneho charakteru alebo sa premietajú do všetkých alebo prevážnej väčšiny regiónov NUTS III a budú podrobne rozpracované v ROP. Vychádzame z toho, že každý región NUTS III bude mať svoj vlastný Regionálny operačný program, ktorý bude mať okrem (strategických) priorít spoločné pre všetky či väčšinu regiónov NUTS III. zahrňovať i priority , ktoré majú územne obmedzený dopad.

Priority definujú základné ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť v jednotlivých problémových okruhoch pre sociálne- ekonomický rozvoj vymedzenými strategickými líniami.

Jednotlivé priority majú zámer maximálnej miere vyjadriť sektorovú a regionálnu dimenziu. Na realizácii opatrení a na dosiahnutí jednotlivých priorít sa budú podieľať všetky relevantné inštitúcie do ktorej kompetencia problematika spadá.
 
 

Strategická línia 1: Podpora rozvoja produktívnej ekonomiky a posilnenie jej konkurencieschopnosti

Strategická línia 2 : Ľudské zdroje a sociálne podporné mechanizmy

Strategická línia 3 : Regionálna integrita a trvalo udržateľný rozvoj

Strategická línia 4: Rozvoj poľnohospodárstva a vidieka

Docielenie zásadnej ekonomickej reštrukturalizácie a potrebných pracovných zručností a znalostí Podpora a diverzifikácia výrobnej kapacity regiónov Slovenska za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti podnikov. Zaistenie soft a hard nástrojov efektívnej podpory pre malých a stredných podnikateľov. Zaistenie plného vyžitia existujúcej znalostnej bázy Slovenska zapojením do medzinárodnej spolupráce. Pritiahnutie vonkajších zahraničných investícii.Aktivizácia kapitálu, zlepšenie regionálnej investičnej klímy a rozvoj hospodárskej spolupráce. Zaistenie efektívneho mechanizmu pre prezentácia strategických hospodárskych zón v regiónoch. Uvoľnenie nevyužitého potenciálu cestovného ruchu a kúpeľníctva a podpora rastu ich podielu na prosperite regionu. Zlepšenie imidžu Slovenska cez promotion aktivity a prezentovanie silných stránok Slovenska

Priority

  1. Vytváranie priaznivých podmienok pre investície do ekonomických aktivít a zvyšovanie ich efektívnosť
  2. Združovanie finačných prostriedkov a zakladanie podporných a garančných fondov v regiónoch
  3. Zakladanie a prevádzka inkubačných jednotiek , podnikateľských cenier a daľších foriem infraštruktúry vrátane modernizácie opustených alebo nedostaotočne využívaných podniakteľských objektov
  4. Podpora rozvoja malých stredných podnikov v regiónoch
  5. Podpora zavádzania a užitia pokrokových technologií vrátane centier rozvoj a transferu technologií
  6. Podpora vedy , výskumu a vývoja ako dôležitého faktora rastu efektívnosti a konkurencie schopnosti výroby v regiónoch
  7. Rozvoj obchodu a priemyselnej spolupráce
  8. Rozvoj technicky ekonomického poradenstva pre podniky v regiónoch
  9. Vytvorenie regionálneho ponúkového systému pre investorov
  10. Príprava plôch pre rozvoj podniakteľských činností a ich ponuka potenciálnym investorom alebo projektovým developerom
  11. Podpora reštrukturalizácie priemyslových podnikov
  12. Rozvoj manažérskych zručností a celoživotného vzdelávania podnikateľov
  13. Zlepšenie legislatívneho rámca a zvýšenie podpory podnikania v cestovnom ruchu
  14. Rozvoj iuristickek infraštruktúry a produktov cestovného ruchu vo väzbe a ašpecifiká regioov a ich kultúrne a prírodné bohastvo
  15. Zlepšenie propagácie cestovného ruchu na úrovni regionov a rozvoj informačných systémov a vzdelávania
  16. Rozvoj komunálnej energetiky, úspor energií a hospodárenia s energiou
Vytváranie rovnocenných životných podmienok a možností pre obyvateľstvo žijúce v rôzných regiónoch a sídlach. Riešenie problémov bývania a občianskej vybavennosti v regiónoch. Rozvoj občianských iniciatív. Rozvoj sociálnych a zdravotných služieb v regionoch. Rozvoj aktívnej politiky zamestnanosti podľa potrieb regiónov.Riešenie problémov dlhodobej nezamestanosti a obtiažne umiestniteľných skupín na trhu práce v regiónch. Modernizácia vzdelávacej sústavy a jeho prepojenie na zamestnanosť v regiónoch. Prepojenie systémuodborného vzdelávania a zamestnanosti. Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne občanov a ich schopnosti uplatnenia na meniacom sa trhu práce. Zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva a sociálnej kohézie, Prevencia sociálneho vylučovania a negatívných sociálnych javov v regiónoch.
  Priority
    1. Monitorovanie a prognóza potrieb trhu práce a hodnotenie účinnosti politiky zamestanosti v regiónoch ku zvýšovaniu flexibility trhu práce
    2. Príprava programov riešenia sociálne krizových situácíí v potenciálne ohrozených regiónoch a mikroregiónoch
    3. rozvoj progamov pre uľahčenie prechodu mládeže zo skôl do praxe
    4. Podpora vzniku nových pracovných miest pre nezamestaných a inovácií aktívnou politikou zamestanosti
    5. Rozvoj občianskych iniciatív v obciach mestách a v regiónoch a participácie občanov na rozhodovaní vo verejnej správe
    6. Podpora prípravy územia , výstavby, oprav a modernizácia bytového fondu
    7. Modernizácia verejnej správy
    8. Rozvoj celoživotného vzdelávania
    9. Sociálny a kultúrny rozvoj spoločnosti v mestách obciach a regiónoch
    10. Podpora spoločenskej integrácie skupín ohrozených sociálným vylučovaním a zlpešenie ich prístupu k informáciám , poradenským službám vzdelávaniu a zamestnaniu
    11. Rozvoj sytémov prevencie kriminality drogových závislostí a daľších sociálne patalogických javov
    12. Prispôbovanie kapacít vydelávania a sociáných služieb podľa vývoja a potrieb populácie v regióne , rozvoj individuálných foriem sociálnej satrostlivosti pre najstarších občanov.
    13. Zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a sociálnej kohézie spoločnosti
Presadenie konceptu trvalo udržateľného rozvoja. Zlepšenie prostredia vo vybraných oblastiach postihnutých priemyselnou devastáciou. Zlepšenie kvality vody a ovzdušia. Vytváranie podmienok pre rozvoji železničných, cestných, riečnych a leteckých vstupných brán, rozvoj strategických nadnárodných dopravných a prepravných koridorov zapájajúcich Slovensko, zlepšenie vnútroštátnych dopravných liniek, vytváranie priestoru a príležitostí pre rozvoj telematických služieb .
 

Priority

  1. Modernizácia a rozvoj dopravných služieb a dopravnej infraštruktúry v trasách multimodálných koridorov a vybraných nadväzujúcích regionálnych železničných tratí
  2. Realizácia úsekov diaľníc a rýchlostných komunikácií zahrnutých do chrbtových dopravných koridorov a zaistenie kvalitných cestných pripojení na sieť diaľníc a rychlostných komunikácii
  3. Rozvoj technickej infraštruktúry miest , obci a regiónu,rozvoj infraštruktúry trvalo udržateľného rozvoja miest, obcí a regiónov (cyklotrasy, teledomy, kostry ekologickej stability)
  4. Modernizácia , obnova a dobudovanie dopravného pripojenia prihraničných regionov na dopravbé siete, vrátane skapacitnenia priechodností hraníc
  5. Skvalitnenie prenosových a miestných telekomunikčných sietí v prospech informačných technologií
  6. Dosiahnuť kvalitu ovzdušia určenú imisnými limitmi s hlavnou orientáciou na dopravu a malé zdroje znečistenia a lokálne kúreniská ,
  7. Znížiť prekračovania kritických záťaží a depozície znečisťujúcich látok
  8. Zneškodňovať nebezpečné odpady vyhovujúcim spôsobom na vyhovujúcich zariadeniach,
  9. Dobudovať sieť dotrieďovacích zariadení odpadov slúžiacich na separáciu využiteľných druhov odpadov,
  10. Zvýšiť rozsah využiteľných druhov odpadov,
  11. Pokračovať v sanáciách starých neriadených skládok a ďalších environmentálnych záťaží.
  12. Dosiahnuť z hľadiska vodných ekosystémov dobrý stav povrchovej a podzemnej vody
  13. Dosiahnuť v chránených oblastiach súlad so stanovenými cieľmi a limitmi
  14. Dosiahnuť rovnováhu medzi odbermi a doplňovaním zásob vôd
Vidiecke prostredie (lesníctvo, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, vidiecky turizmus)

Podpora spoločnosti vo vidieckych oblastiach a presadzovanie zásad trvalo udržateľného ekonomického rozvoja v týchto oblastiach, zlepšenie ich environmentálnych aktív. Zlepšenie prostredia vo vybraných oblastiach postihnutých priemyselnou devastáciou. Zlepšenie regulácie vodného režimu pre poľnohospodárske využitie Ekologizácia lesného hospodárstva s dôrazom na mimoprodukčné schopnosti lesov

Priority

  1. Rozvoj multifunkčného poľnohospodárstva
  2. Trvalo udržateľný rozvoj vidieka , vzdelávanie, výchova a poradenstvo pre vidiek
  3. Posilnenie konkurecieschopnosti poľnohospodárstva a vidieka
  4. Ekologizácia lesného hospodárstva s dôrazom na mimoprodukčné schopnosti lesov
Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka bude pokryté pomocou programu SAPARD a veľké infraštrukturálne projekty v oblasti dopravy a životného prostredia pomocou programu ISPA

Servisné linky

Dominujúcim aspektom regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je vytváranie potrebných servisných liniek v záujme zabezpečenia dynamického rozvoja regiónov.

Servisná linka č.1 : Inštitucionálny rámec regionálneho rozvoja prejde v horizonte stratégie zásadnou, pre regionálny rozvoj priaznivou zmenou- vytvorením druhého stupňa regionálnej samosprávy. Realizácia regionálnej samosprávy a jeho úspešné fungovanie bude zaistené potrebnými aktivitami- programami a opatreniami na národohospodárskej úrovni v oblasti podpory regionálnych inštitúcii, informácií a personálnej prípravy.

Servisná linka č.2 : Finančné prostriedky pre posilnenie regionálneho rozvoja budú získavané jednak racionálnou alokáciou verejných rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov ako zabezpečením podmienok pre prístup k verejným fondom z fondov EU ako vo fáze pred prijatím Slovenskej republiky do EU tak po ich prijatí. Ako ďalší významný zdroj pre regionálny rozvoj bude všestranne podporovaný príliv zahraničného súkromného kapitálu pre priame investície v štrukturálne postihnutých a málo rozvinutých regiónov
 

4.4 Pozícia regiónov podľa strategických línii a cieľov rozvoja

Strategický cieľ: Zvýšenie HDP Slovenskej republiky na úroveň blízku priemeru HDP/obyv štátov EÚ, vyrovnanie regionálnych disparít a zlepšenie kvality životného prostredia

Od roku 1990 sa vývoj v jednotlivých regiónoch v dôsledku transformácie slovenskej ekonomiky na štandardnú trhovú ekonomiku a v závislosti od rôznych východiskových podmienok prejavil rozdielnou dynamikou. Úroveň hospodárskeho rozvoja jednotlivých regiónov a ich ekonomickej výkonnosti k definovaným strategickým cieľom Národnej rozvojovej stratégie je možné posudzovať podľa vybraných ukazovateľov, charakterizujúcich najmä objemom výroby produkcie a poskytovania služieb, dôchodkotvorným efektom ekonomických procesov, zamestnanosťou, úrovňou podnikovej sféry, stav infraštruktúry a životného prostredia a iné. V grafických a mapových prílohách sú uvedené vybrané ukazovatele regionálnej diferenciácie sociálno-ekonomických ukazovateľov SR a SR a EÚ. Najmä mapy č……

Strategická línia 1: Podpora rozvoja produktívnej ekonomiky a posilnenie jej konkurencieschopnosti.

Slovensko ako celok dosiahlo v roku 1997 v HDP/obyvateľa 8 800 PPS, čo predstavuje 46 % hodnoty priemeru EÚ (100). V porovnaní s ostatnými členskými štátmi sa najviac približuje Portugalsku (70,5 %) a Grécku (67,5 %). Medzi kandidátskymi krajinami zaujíma Slovensko štvrté miesto za Slovinskom (13 000 PPS), ČR (12 000 PPS) a Maďarskom (8 900 PPS). * Rast podielu extenzívnych faktorov je vyjadrením rastu využitia existujúcich kapacít a služieb alebo extenzívneho rozvoja výrobných kapacít v regióne. Rast podielu intenzívnych faktorov reprezentuje rast výkonnosti dôchodkotvorných procesov. Je signálom o proefektívnosti štrukturálnych zmenách v regióne, resp vyjadruje rozvoj nových výrobných kapacít a služieb s vysokou pridanou hodnotou.

V prípade Nitrianskeho a Žilinského kraja je uvedená situácia výsledkom takého spolupôsobenia extenzívnych a intenzívnych faktorov ekonomickej výkonnosti, kde pri relatívne vysokom objeme produkcie je nízky podiel pridanej hodnoty. Napriek tomu, že v oboch krajoch za posledné obdobie mierne narástlo pôsobenie intenzívnych faktorov ekonomickej výkonnosti, zostáva podiel pridanej hodnoty súvisiaci s ekonomickými aktivitami na území týchto krajov nízky.

Výroba tovaru v priemysle na obyvateľa v tis. Sk tab.č.18 Zdroj: P.Kárász: Možnosti vývoja regiónov Slovenska, Bratislava sept. 1999
Kraj 1997 1998
Bratislavský 244,4 319,5
Trnavský 87,3 86,7
Trenčiansky 102,8 102,2
Nitriansky 71,5 75,5
Žilinský 90,7 85,9
Banskobystrický 88,2 84,6
Prešovský 56,0 58,9
Košický 118,2 114,9
Spolu 105,4 113,3

Stavebná produkcia na obyvateľov v krajoch SR v tis Sk

tab.č. 19 Zdroj: P.Kárász: Možnosti vývoja regiónov Slovenska, Bratislava sept. 1999
Kraj 1997 1998
Bratislavský 38,0 38,0
Trnavský 10,5 11,3
Trenčiansky 9,5 10,8
Nitriansky 8,2 8,3
Žilinský 15,6 16,7
Banskobystrický 7,6 8,5
Prešovský 8,9 9,2
Košický 118,2 13,4
Spolu 13,6 14,2

Predaj, obrat a trhové služby na obyvateľa

tab.č. 20 Zdroj: P.Kárász: Možnosti vývoja regiónov Slovenska, Bratislava sept. 1999
Kraj Maloobchodný predaj rok 1998 v tis Sk  Veľkoobchodný predaj rok 1998 v tis Sk Tržby a služby rok 1998 v tis Sk
Bratislavský 181,2 331,8 90,4
Trnavský 61,9 35,7 12,1
Trenčiansky 48,7 51,5 10,4
Nitriansky 56,0 32,5 11,7
Žilinský 56,7 55,4 11,7
Banskobystrický 85,5 46,6 12,3
Prešovský 35,8 19,4 6,9
Košický 51,6 131,5 17,4
Spolu 70,3 86,1 20,8

.

Podiel krajov na exporte v SR

tab.č. 21 Zdroj: P.Kárász: Možnosti vývoja regiónov Slovenska, Bratislava sept. 1999
Kraj
1997

v mld Sk (bežné ceny)

1998

v mld Sk (bežné ceny)

Bratislavský 131,1 174,5
Trnavský 15,3 10,3
Trenčiansky 25,4 31,6
Nitriansky 17,9 20,6
Žilinský 27,0 27,8
Banskobystrický 31,4 30,9
Prešovský 19,1 21,7
Košický 56,8 60,5
Spolu 324,0 377,8

Nové podnikateľské aktivity, (viď. mapu č 11) najviac malé a stredné podniky, vznikajú v celej zemi ako súčasť prebiehajúceho transformačného procesu ekonomiky, ďalšie sledované ukazovatele ako počet podnikov vzniknutých v roku 1998 a podnikateľská aktivita za rok 1998 potvrdzujú výrazne osobitú pozíciu Bratislavského kraja. Tieto aktivity v ostatných dvoch regiónoch Stredné a Západné Slovensko sa blížia priemeru SR. Prešovský , Košický a Trenčiansky kraj značne zaostáva.

Cezhraničný vplyv Z pohľadu ekonomického rozvoja existujú rozdielne podmienky v západných a východných oblastiach Slovenskej republiky v dôsledku geografických faktorov – na jednej strane blízkosť krajiny s vyspelou ekonomikou (Rakúsko) na strane druhej tzv. krajiny s tranzitívnou ekonomikou (Česko, Poľsko, Maďarsko) a samostatne Ukrajina. V tejto prechodnej etape cezhraničná ekonomická spolupráca východ-východ omnoho menej prispieva k rozvoji podnikov, než vzťahy západ -východ , predovšetkým z dôvodu implicitného transferu technológii, znalostí, investícii, obchodných príležitostí, cezhraničnej mobility pracovných síl

Strategická línia 3 : Regionálna integrita a trvalo udržateľný rozvoj

Strategická línia 4: Rozvoj poľnohospodárstva a vidieka Strategická línia č.2: Posilnenie sociálnej súdržnosti a sociálneho kapitálu

Strategická línia č.2 : Ľudské zdroje a sociálne podporné mechanizmy

Výrazná je dlhodobá nezamestnanosť a regionálna diferenciácia nezamestnanosti. Osobitne nepriaznivá je situácia rómskej menšiny, zapríčinená veľmi širokým spektrom príčin a majúca čoraz nepriaznivejší dosah na integrovaný rozvoj jednotlivých regiónov. tab. č.22 – Základné ukazovatele regiónov SR
 
Územie
rozloha
Počet. Obyv.
miera nezam.
HDP
(tis. km2)

1998

31.12.

1998

(%)

1. Q. 1999

(mil. Sk)

1997

PPS/obyv.

1997

% EÚ

1997

Bratislava 
2 053
617 599
7,23
169 415
19 900
105
Bratislavský kraj
2 053
617 599
7,23
169 415
19 900
105
Slovensko – severozápad
11 289
1 300 940
12,86
129 525
*
*
Žilinský kraj
6 788
691 201
15,12
65 515
6 900
36
Trenčiansky kraj
4 501
609 739
10,60
64 010
7 600
40
Slovensko – juhozápad
10 491
1 267 212
13,70
136 772
*
*
Trnavský kraj
4 148
550 652
12,35
63 265
8 400
44
Nitriansky kraj
6 343
716 560
15,05
73 507
7 400
39
Slovensko – východ
25 201
2 207 631
20,24
218 181
*
*
Banskobystrický kraj
9 455
663 492
20,18
72 641
7 900
42
Prešovský kraj
8 993
780 875
19,24
58 211
5 500
29
Košický kraj
6 753
763 264
21,29
87 329
8 300
44

4.5 Prioritný región

Vláda SR uznesením číslo 923 zo dňa 27. októbra 1999 schválila prioritné regióny pre realizáciu Integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja a čerpanie pomoci Phare 2000:

pričom v rámci krajov za prioritné budú považované zaostávajúce okresy s dôrazom na región Slovensko - východ (tab. č. 21a, mapa č. 27). To znamená Košický a Prešovský kraj (okrem Košického a Prešovského okresu) plus vybrané okresy podľa tabuľky
 
  tab. č. 23 – Vymedzenie prioritných regiónov
región
Počet územných jednotiek
Územné jednotky
Slovensko -

východ

3 kraje

37 okresov

kraje: Prešovský, Košický, Banskobystrický

okresy: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec,Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Prešov, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice - okolie, Gelnica, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov

Slovensko -

Severozápad

2 kraje

20 okresov

kraje: Trenčiansky, Žilinský

okresy: Trenčín, Bánovce n. Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto n. Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Žilina, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín

Slovensko -

Juhozápad

2 kraje

14 okresov

kraje: Trnavský, Nitriansky

okresy: Trnava, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce

V. Súlad s Partnerstvom pre vstup s NPAA, s predštrukturálnymi programami EÚ a organizačné zabezpečenie
 

5.1 Vzťah Národnej rozvojovej stratégie a Partnerstva pre vstup a Národného programu

pre prijatie acquis

zvýšenie HDP na obyvateľa v SR na úroveň približujúcu sa priemeru krajín EÚ,

predchádzanie prehlbovaniu regionálnych rozdielov a zlepšenie kvality životného prostredia,

posilnenie sociálnej kohézie a ľudských zdrojov.
5.2 Organizačné a inštitucionálne zabezpečenie prípravy a realizácie IP

Mechanizmus rozhodovania a koordinácie pre oblasť prípravy a realizácie IP zabezpečujú 2 navzájom prepojené články – Národný programovací a monitorovací výbor a regionálne riadiace a monitorovacie výbory. V rámci tohoto organizačného rámca sa uplatnia princípy decentralizácie, partnerstva, programovania a koordinácie.

Národný programovací a monitorovací výbor (NPMV) je určený na celkovú koordináciu zabezpečenia prípravy a monitorovania všetkých činností nevyhnutných na realizáciu systému politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti a koordinácie programov EÚ na podporu prípravy využívania Štrukturálnych fondov.

Medzi povinnosti NPMV patrí najmä koordinácia činností spojených s politikou hospodárskej a sociálnej súdržnosti, koordinácia a monitorovanie prípravy a realizácie programov EÚ na podporu štrukturálnych opatrení – Phare 2000, SAPARD, ISPA, SPP. Taktiež vyhotovenie informačných správ, uskutočňovanie hodnotení a iné podľa štatútu NPMV.

Členmi NPMV sú zástupcovia relevantných ministerstiev, ekonomickí a sociálni partneri, zástupca EK.

NPMV koordinuje činnosť Regionálnych riadiacich a monitorovacích výborov.

Regionálne riadiace a monitorovacie výbory sú určené na celkové riadenie, monitorovanie a realizáciu aktivít, ktoré pre regióny SR vyplývajú z procesu prípravy a implementácie IP, ktorého súčasťou sú ROP. Reprezentujú záujmy regiónu.

Regionálne riadiace a monitorovacie výbory sú zriadené pre každý región, tzn. pre Bratislavu , Slovensko – severozápad, Slovensko - juhozápad a Slovensko – východ (bod 6.3.2, tab. č. 21).

Medzi povinnosti RRMV patrí najmä celková príprava, vypracovanie a realizácia ROP, príprava informatívnych a hodnotiacich správ v priebehu realizácie ROP.

Členmi RRMV sú zástupcovia krajov, okresov, obcí, ministerstiev zodpovedných za realizáciu programov SAPARD a ISPA, regionálnych rozvojových agentúr, vysokých škôl, hospodárskej sféry, tretieho sektora a pod.

5.3 Ohodnotenie vplyvu IP a ROP na životné prostredie

Príprava regionálnych rozvojových plánov je v krajinách EÚ upravená rámcovým nariadením č. 1260/1999 stanovujúcim všeobecné podmienky využívania štrukturálnych fondov v rokoch 2000 – 2006. Článok 41 nariadenia požaduje od jednotlivých krajín predložiť nielen regionálny rozvojový plán, ale aj ex ante hodnotenie analyzujúce jeho potenciálne vplyvy na životné prostredie. Všeobecné požiadavky na hodnotenie v zmysle článku 41 sú ďalej rozpracované v: Návode ”Plánovacie a programové dokumenty pre štrukturálne fondy 2000 – 2006” (DG XVI, 1999), ktorý požaduje od krajín plné zakomponovanie výsledkov strategického environmentálneho hodnotenia do regionálneho rozvojového plánu a Príručke pre environmentálne hodnotenie regionálnych rozvojových plánov a štrukturálnych fondov EÚ (DG XI, 1998), ktorá obsahuje všeobecné usmernenie (procedurálne aj metodologické) pre strategické environmentálne hodnotenie regionálnych rozvojových plánov v členských krajinách EÚ.

V Slovenskej republike v súčasnosti v zmysle paragrafu 35 zákona 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie hodnoteniu musí návrh zásadnej rozvojovej koncepcie najmä v oblasti energetiky, baníctva, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva a cestovného ruchu a územnoplánovacej dokumentácie veľkého územného celku a sídelných útvarov vybraných miest, najmä centier oblastí mestských pamiatkových rezervácií, kúpeľných miest a zvlášť znečistených lokalít obsahovať hodnotenie z hľadiska jeho predpokladaných vplyvov na životné prostredie a podľa potreby tiež návrh opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov.

V tejto súvislosti sa uskutoční strategické environmentálne posúdenie jednotlivých regionálnych operačných programov a IP.

Posúdenie vplyvov aktivít financovaných z prostriedkov PHARE 2000 na životné prostredie (EIA) v zmysle požiadaviek EÚ predpokladá uplatnenie posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pre všetky projekty financované z prostriedkov PHARE 2000 (podobne pre projekty financované z ISPA a SAPARD), u ktorých to požaduje legislatíva EÚ. Pri uskutočňovaní procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie by mali byť splnené požiadavky EÚ na proces posudzovania vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v smernici EÚ 85/337/EEC z 27. júna 1985 a smernice 97/11/EC z 3. marca 1997 meniacej a dopĺňajúcej predchádzajúcu smernicu a ustanovenia zákona NR SR č. 1271994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie platného v Slovenskej republike.

Projekty, ktoré budú prílohou regionálnych operačných programov, budú obsahovať EIA.
 
 

Prílohy

Strategické priority - vymedzujúce základné oblasti pre trvalo udržateľný sociálne- ekonomický rozvoj

Priority -definujú základné ciele v rámci strategických priorít

Opatrenia -podrobnejšie špecifikujú priority

Servisné linky sú spojenia medzi strategickými prioritami a klientmi

Grafy
Tabuľky
Mapy

Vysvetlivky

Národná úroveň – národná rozvojová stratégia



Regionálna úroveň – regionálne operačné programy
priority - sú vymedzené RRMV v rámci prioritných oblastí IP, stanovujú sa v ROP
opatrenia - spôsoby realizácie cieľov v prioritných oblastiach a prioritách, (ich špecifikácie) stanovujú sa v ROP
projekty
Dokumenty